Jdi na obsah Jdi na menu

Cesta a cieľ

20. 4. 2015

cestaciel.jpgNeradi si dávame otázku: Čo je najdôležitejšie pre náš život? Čo sa stalo pre postmoderného človeka najväčšou hodnotou? Po zistení pravdy sa cítime aspoň tragicky. Stačí pozrieť na rímsky ľud (znova bez nejakého posudzovania, lebo sa to týka každého z nás) a na ich módu štrajkovať. Čo myslíte, aký je najdôležitejší bod každého štrajku, ktorý keď zodpovední príjmu, štrajková pohotovosť skončí: podmienky v zamestnaní? vzťah zamestnávateľ-zamestnanec? zákonná podpora spravodlivosti? lepšia atmosféra vo vzťahoch? Alebo je to 5 % zvýšenie platov či navýšenie dotácií na záchranu veľryby? Asi rýchlo by skončil štrajk po naplnení iba poslednej podmienky… Ale rozumný politik a manažér (o ekonómovi už ani nehovorím) vie, že toto nie je to najefektívnejšie riešenie - zajtra prídu pýtať ďalších 10 %. Peniaze prestali byť prostriedkom ale cieľom. A to nie je nič nové pod slnkom.

Ježiš zutekal z miesta, kde ľudia chceli z neho urobiť kráľa. Pekná predstava ľudí. Prečo nemať nad sebou kráľa, ktorý namiesto toho, aby im vymeral dane a každý mesiac ich vyberal, ich bude zadarmo kŕmiť. Možno neskôr prihodí aj nejaké denáre.
Udalosť, ktorá sa mala stať zázrakom zmeny v prijatí prichádzajúceho Božieho kráľovstva, prijatím Božej logiky, sa stala momentom Ježišovho sklamania a úteku. Ľudia hľadajú Ježiša pre chlieb a nie pre Slovo života. Ale Ježiš sa neunavuje a pokračuje vo vysvetľovaní: “Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.”

Čo nosíme v mysli, to definuje naše skutky, rozhodnutia i hodnoty. Aká ja naša hodnota, ktorá definuje reakcie? Nenáhlime sa s odpoveďou. Nájdime si každodenné ticho a priestor načúvania slov prichádzajúcich od druhých, aby sme spoznali. Pri tom nezabudli, že cesta spoznávania je omnoho dôležitejšia ako jej cieľ. Slovami mudrca: Cesta nám prináša šťastie a nie jej cieľ.

 

Jn 6,22-29: Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 22. 4. 2015 6:29)

To je veľmi dobrá poznámka , optimálna vláda (ideálny je len Boh) by mala nielen slžiť ale aj viesť občanov - byť lídrom, ako len ďaleko sú všetci svetovládci i ich figúrky - poliitici od tohto optima.