Jdi na obsah Jdi na menu

Zásluhovosť

23. 4. 2015

https://grazianograziani.files.wordpress.com/2010/09/quotidiana-Je v našej prirodzenosti sa pochváliť. Veď prečo by nemala vyjsť na povrch naša neúnavná práca či tvorčia sila. Veď by bolo smiešne, ak by umelecké dielo zostalo skryté na povale, vynález na patentovom úrade, myšlienka v ľudskej hlave. Predsa niektorí sa podobáme sliepkam, ktoré majú v náplni svojej prirodzenosti kotkodákať po znesení vajíčka. Predsa človek má asi väčší mozog, aby si uvedomil proporcionálnosť svojho kotkodákania. Teda uvedomiť si pravú zásluhovosť vlastného diela, do ktorej vstúpilo mnoho ľudí a možnosti, ktoré nám otvorili dvere možnosti. Teda bolo by hlúpe a pochabé zabudnúť na zásluhu druhých.

Takéto hodnotenie sa dotýka aj rozmeru viery. Ako to vyjadril sám Kristus: “Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.” Jeho iniciatívou v našom srdci bol vytvorený priestor nostalgie po jeho prítomnosti a túžba po plnosti života. A človek neustále riskuje považovať vieru za svoje vlastné úsilie: ja čítam Božie slovo, ja prichádzam na omšu, ja sa modlím, ja konám dobro. Zabúdajúc na realitu, že Boh vedie môj život, moju vieru. Podľa samotného Krista viera je spoluúčasť človeka na diele, nie je jednoduchým uvažovaním nad výhodnosťou takéhoto postoja.

Aj premietneme takýto spôsob uvažovania a správania do každodenného života, veľa sa v ňom zmení. Mnohé aspekty každodennosti obrátime naruby. Napr. manželstvo môžeme považovať za svoje vlastné úsilie a racionálne zdôvodňovať výhodnosť v ňom ďalej prebývať. Alebo ho vnímať ako dielo spoluúčasti, ktoré započal Boh a manželia na ňom participujú svojím vkladom. Iste to budú diametrálne odlišné pohľady na samotné manželstvo. A tak by sme mohli hovoriť o všetkých oblastiach a rozmeroch života. Preto viera je predpoklad, ktorý definuje náš pohľad aj na najbanálnejšiu vec v našom živote.

 

Jn 6,44-51: Ježiš povedal zástupom: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář