Jdi na obsah Jdi na menu

Poriadok

2. 2. 2015

poriadok.jpgPoznáme na vlastnom živote, čo znamená ľudové porekadlo: Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba. Netreba vysvetľovať, že to platí v starostlivosti voči sebe samému i voči iným. Zanedbáme niečo v starostlivosti o svoje telo, ono sa nám “odvďačí” svojou pozornosťou. Pre zviditeľnenie svojej postavy a pre zaujatie sa dievča pooblieka neprimerane počasiu, chronické ochorenie zvané reuma je na svete. Odflákneme starostlivosť o vzťah, odmenou nám bude rozchod. Aj viera je skutočnosť, ktorá musí mať rastúcu tendenciu (jej prejavom je starostlivosť o ňu), preto toľko nezáujmu o Boha.

Boh na Sinaji, potom čo vyslobodzuje Izraelský národ z Egypta, formuje svoj Boží ľud. Robí to prostredníctvom Zmluvy, ktorej úlohou je spoločný cieľ: Sloboda ľudí z otroctva hriechu. Participujú obe strany: Boh dáva Zákon a ľud poslušnosť voči tomuto Zákonu. Práve tento Zákon je skutočnosť, ktorá ustanovuje tento Ľud. To, čo tento ľud zachováva v slobode. Teda v strede tohto Zákona je sloboda Božieho ľudu. Neskôr Tomáš Akvinský povie, že Boh je prítomný vo svojom ľude prostredníctvom Zákona. 
Mária a Jozef prinášajú Ježiša do chrámu, aby naplnili tento poriadok. Nechali ho obrezať, ako hovorí Zákon. Necítia sa v ničom lepší ako ostatní. Ale prežívajú príslušnosť k národu, ktorého každodenný život je bohatý na náboženské tradície. Aj oni ich chcú ctiť a realizovať. Ich život je definovaný týmto vzťahom voči Bohu, ktorý sa realizuje naplnením Zákona. 

Preto si položme otázku pri pohľade na náš život, na naše smerovanie: čím je definovaný náš život? Pri pohľade na dejiny a smerovanie nášho života, čo ho charakterizuje? Nezdá sa Vám, že je to skôr živelná hasenie niečoho, ako konštrukčne realizovaný vopred pripravený plán?

 

Lk 2,22-32: Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 4. 2. 2015 7:56)

Narodil som sa v chudobnej robotníckej rodine, čím bolo podľa mňa predurčené, že ako syn komunistu a teda bez katolíckej viery a výchovy budem celý svoj život hasičom svojho života.
Je pravda, že potom, čo som sa stal kresťanom (v 50. roku života) sa už nemám načo vyhovárať. O vopred realizovanom pláne z mojej strany nemám vedomosť, jedine s tou výnimkou, že dúfam, že prednosť dostala spása duše. Výsledok súdu sa dozviem.