Jdi na obsah Jdi na menu

Podmienka

16. 3. 2015

http://media.lavorincasa.it/post/14/13027/data/Agenzia2.jpgPoznáme to veľmi dobre: v dnešnej dobre nám nikto nedá nič zadarmo. Dokonca sme navyknutí na to, že sa patrí zaplatiť. Nie je to len evanjeliový prístup: “robotník si zaslúži svoju mzdu”. Ale aj niečo, k čomu sme boli od malička vychovávaní. Niečo, čo nám bolo pripomínané týmito alebo podobnými slovami: “Ak budeš dobrý, kúpim ti zmrzlinu”. A tak sme si zvykli, že všetko si musíme zaslúžiť, nič nie je zadarmo (preto žasto žobráci u nás neobstoja; musia aspoň niečo urobiť, aby si zaslúžili to málo, čo im hodíme).

Ešte aj Ježiš pri svojich zázrakoch kladie ako jednu z podmienok - vieru. Predsa pri dvoch zázrakoch v Káne Galilejskej táto nie je prítomná. Neočakával od svadobných ľudí prejavenie viery, aby urobil - podľa tradície - svoj prvý zázrak, keď premenil vodu na víno. A nerobí to ani pri svojom ďalšom navštívení Kány, kde ho stotník-pohan z Kafarnauma prichádza prosiť o uzdravenie vlastného syna, ktorý je na smrteľnej posteli. Ježiš ho posiela domov slovami: “Choď, tvoj syn žije!”, a on naplnený dôverou v jeho slovo vracia sa domov. Keď poznáva, že uzdravenie nastalo práve vtedy, keď predostrel svoju prosbu Ježišovi “uveril on i celý jeho dom”, ako o tom podáva svedectvo Jánovo evanjelium.

Neskôr učeníkovi Tomášovi povie: “Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.” Stojíme pred konkrétnou otázkou, na čom je postavená naša viera? Dokážeme svoju vieru v Krista zachovať na základe Božieho slova, alebo sú potrebné ešte ďalšie znamenia a zázraky? Hľadiac na veriaceho človeka, najväčším zázrakom považujem jeho odovzdanosť v Božie slovo a jeho zachovávanie. Ako vyznal svoju vieru Dante Alighieri v Božskej komédii predstúpiac pred svätého Petra:
“z nej je ten princíp, z nej tá iskra splesá,
čo rozšíri sa v žiaru plápolavú
a vo mne ako v nebi hviezda skvie sa.”

 

Jn 4,43-54: Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky. Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář