Jdi na obsah Jdi na menu

Jednota vo viere

18. 3. 2015

image.jpgIstý človek mi raz pomenoval skutočnosť, ktorá sa stala pozadím a základom nášho (je to tragické, ale niekedy to vidím aj u seba) konania a rozhodovania: “Bohatý je ten, ktorý má známosti.” Dôsledok je ten, že pri výbere s kým a ako budem tráviť čas, často prevažuje tento aspekt. Taktiež koľkokrát sa radi schováme za niekoho iného, kto niečo znamená? Koľkí na faru prídu s nejakou prosbou, ktorej radi vyhovejeme aj bez nejakých známostí - ale slová: “Viete je poznám toho, toho, aj s tým som bol…”, musia byť vyslovené. Ako vnášajú záruku adekvátnosti svojej prosby.

Aj v dnešnom evanjelium akoby v pozadí sa Kristus skrýval za Otcovo konanie. Ale pri pozornom čítaní jeho slov veľmi rýchlo zistíme, že si je vedomí prijatej autority. V absolútnej slobode sa rozhodol realizovať Otcov plán a konať v absolútnej jednote s Otcom. Ježišove slová sú jasné: "Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn." Tieto slová sú dôvodom, prečo bol nakoniec odsúdený na kríž. Láska a poslušnosť voči Otcovi ho privádza k ľudskému opovrhnutiu a ľudskému odsúdeniu. Ale toto je realizácia troch teologálnych čností viera, láska a nádej. Prvou to začína (vernosť poslaniu), druhou sa realizuje (postoj lásky aj voči tým, ktorí odmietajú) a k tretej to smeruje (nádej, ktorá víťazí). Toto je postoj Syna, ktorý premáha otroctvo hriechu.

Aj kresťan je pozvaný kráčať po tejto ceste. Vo vernosti svojmu povolaniu, ktoré dostal od Boha. Často si dávam otázku, či som vždy pripravený na realizáciu tohto plánu. Aj v momente, keď budem stáť zoči-voči odsúdeniu liberálneho sveta? Napríklad ako súčasný arcibiskup v San Francisco.

 

Jn 5,17-30: Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 19. 3. 2015 10:41)

K ľudskej spoločnosti patria interakcie a je samozrejmé, že interakcie s vyššie postavenými sú dôležitým aspektom posunu (hlavne mladého) človeka vyššie a ďalej. Takže na tom nevidím nič zlého.
Druhou vecou je, že kreťan si môže vyberať. Nemusí vstúpiť do politickej strany, ktorá je evidentne antikresťanská, nemusí sa stýkať s ľuďmi, ktorí myslia a konajú asociálne, a nakoniec, môže si určiť, respektíve aj zmeniť svoje životné plány, tak, aby pri nich kontakty s určitými ľďmi jednoducho nepotreboval.