Jdi na obsah Jdi na menu

Autorita hovorí

17. 3. 2015

image.jpgDynamika ľudského uvažovania ukazuje, že “ak niečo môžem robiť ešte neznamená, že to aj urobím”. Do tohto procesu rozhodovania vstupujú mnohé aspekty ľudského vývoja: napríklad kontrolovanie ľudských inštinktov. Napríklad dieťa veľmi plače a matka ho nevyhodí z okna von. Máme schopnosť kontrolovať tieto naše túžby. Táto formácia začína už v detstve.

  1. Dieťa od svojho narodenia uvažuje systémom “páči - nepáči”. Nie je to v duchu “dobre - zle”, ale v duchu “oplatí sa - neoplatí sa”. Je omylom mnohých mamičie, ktoré zabúdajú pri výchove na tento aspekt. Na druhej strane je to niečo, čo zostáva v nás aj v dospelosti. Dokonca spoločnosť nás učí, že mnohí dospelí neprekročia prah takéhoto hodnotenia situácie (profesor psychológ s úsmevom vyjadril aj percentuálne - 50-70%).
  2. Druhou etapou je uvažovanie na základe “autority”, teda konáme na uspokojenie určitej autority. Pozor: tou autoritou je niekto, koho si jednotlivec sám vyberie - pre niekoho otec-matka, pre iného vodca skupiny (i teroristickej), dokonca to nemusia byť osoby (napr. ropa, peniaze, hry, droga…). Takéto hodnotenie reality je viditeľné vo veku od 10-12 rokov (najlepší vojaci sú zneužité deti od 12 rokov a vyššie). Nie je podstatné čo hovorí prirodzená autorita ale to, čo som si ja vybral za autoritu (iba malé percento ľudí prekročí prah takéhoto zmýšľania).
  3. Tretím štádiom je prijatie morálneho zákona, teda: robím to, čo je správne, dobré. Aj keď zaplatím rôznymi následkami. Ide o racionálne uvažovanie nad realitou, ktorého odpoveďou môže byť aj správanie ako: Norma platí, prijal som ju, ale zoči-voči určitým potrebám som ochotný odmietnuť zachovanie tejto normy.

To neznamená, že uvažovanie podľa tretej úrovne je to najlepšie. Aj v živote najracionálnejšieho človeka nájdeme momenty, kedy spôsob “páči-nepáči” alebo podľa “autority” umožňuje dosiahnutie najvznešenejších cieľov.

Aj dnešné evanjelium nám predkladá konanie podľa autority. Kristus vystupujúc do Jeruzalema pri rybníku Betsata pri Ovčej bráne stretáva tridsaťosem rokov chorého človeka. Zmilúva sa nad ním slovami: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Uzdravený napĺňa tieto slová autority, ktorá mu dáva nádej nie len slovami povzbudenia ale skutkom uzdravenia. No ten deň je sobota, nie je dovolené kráčať nie to ešte niečo nosiť. Preto počúvame o hodnotení tohto správania uzdraveného ako o neadekvátnom. Nie je to dovolené. Ale odmietnite poslúchnuť toho, kto vám prejavil toľko milosti, ako prijal človek, ktorý po tridsiatichôsmych rokoch ležania a očakávania pomoci môže slobodne kráčať.

Nebojme sa prijať Božiu vízvu. Možno pre tento svet budeme pohoršením alebo čudákom. Ale, ako nám to predstavilo dnešné evanjelium, otvorí nám v našom živote novú perspektívu, ktorá má svoj cieľ. Nie je to bezcieľne túlanie sa svetom ani nezmyselné hojdanie sa na vlnách postmodernity. Viem kam idem a viem koho nasledujem. Aj dnes môžeme počuť: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“

 

Jn 5,1-3.5-16: Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Bože, stvor vo mne srdce čisté; navráť mi radosť z tvojej spásy. A ten človek hneď ozdravel Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář