Jdi na obsah Jdi na menu

Pokora viery

3. 2. 2015

https://cantalavita.files.wordpress.com/2011/04/abbraccio.jpg?w=Netreba ďaleko chodiť, aby sme si uvedomili uzatvorenie sa dnešného človeka do seba. Stačí sa pozrieť na osobný život každého z nás. Nehovorím tu o komunikácii. Tam hovoríme aj to, čo by sme niekedy nemuseli. Ale skôr v odovzdanosti sa druhému, v spoľahnutí sa na druhého. Vedieť dôverovať a zveriť sa do vôle druhého. Chce to úžasnú pokoru, keď otec príde prosiť niečo o dospelého syna, matka od dcéry (Možno my deti svojich rodičov by sme si to mohli v tom okamihu viac uvedomovať).

Viera je postoj človeka, ktorý vyvádza človeka z tejto uzatvorenosti. Keď sa pozrieme na Ježišove zázraky, ktoré končia slovami: “Tvoja viera ťa uzdravila!” Dnešné evanjelium nám prináša hneď dve takého udalosti: uzdravenú ženu z krvotoku, predstaveného synagógy Jairusa. Môžeme si pripomenúť aj slepého Bartimeja, či rímskeho stotníka.

Prečo je viera tak rozhodujúcim prvkom uzdravenia? Všetky všetky zázraky mali psychosomatický charakter. A práve viera človeka uzdravuje aj z duchovnej rakoviny. Ona nie je “zázračný prostriedok” ale “podmienkou možného uzdravenia”. Boh je ten, ktorý pretvára. Viera je kondícia človeka, ktorý opúšťa svoje vlastné priania či predstavy a vydáva celého seba bez podmienok do Božej vôle. Moment prejavu slobodného prijatia Boha a Božej vôle do svojho života. Vtedy Boh môže konať a stáva sa pre človeka “cestou”.

 

Mk 5,21-43: Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář