Jdi na obsah Jdi na menu

Čas mlčať

13. 2. 2015

http://www.focusjunior.it/media/fj-risponde/2010/novembre/conchiĽudia v dnešnej dobe sa radi chvália. Možno sa mýlim, ale táto potreba rastie úmerne voči rastu individualizmu. Stratou pravého záujmu o druhého človeka. Individualizmus totiž zničí citlivosť človeka voči výnimočnosti toho druhého a tak si ho nevšímame. Preto nevieme pochváliť a tým aj povzbudiť. Človeku to, v snahe o dosiahnutie niečoho, dobre padne. Potom povzbudený môže pokračovať ďalej. A preto nezostáva nič iné, ako sa pochváliť sám. Prezentovať svoje snahy, diela, výkon pred inými.

Ježiš prikazuje tým, ktorí prijali milosť uzdravenia, aby mlčali. Akoby sa mali tváriť, že nič sa nedeje. Všetko je ako predtým. Zaujímavý postoj Učiteľa. On vie, že zázrak je udalosť srdca a nie akýsi skutok sám pre seba, ktorý má byť oslavovaný. Zároveň chce uchrániť pôvodný rozmer náboženstva: Ide o vzťah a nie o senzáciu zázrakov. Ide o vzťah medzi jednotlivcom a Bohom, medzi vyvoleným spoločenstvom a Bohom. Nechce vzbudiť nové hnutie založené na akejsi povrchnej pocitovosti či senzácii zázrakov.

Kresťanstvo je náboženstvo posolstva, odovzdaného od Boha slovom a šírené ďalej učeníkmi. Teda je náboženstvo načúvania, v ktorom sa Boh odovzdáva slovom. Preto byť duchovne hluchý je to najväčšie zlo. Veľkým vzorom je pre kresťana Mária. Počúvala Boha a porodila Boha. Môžme povedať, že pre kresťanstvo sa človek má stať v prvom rade uchom. Jedine počúvaním Boha sa stáva schopným odpovede. Vstupuje tak do dialógu. Následne sa ten dialóg rozšíri na ostatných ľudí.
Kresťan, ako všetci ľudia, riskuje do upadnutia duchovnej neschopnosti počúvať a hovoriť. Alebo byť veľmi selektívny tým, že počúvam a potom hovorím len to, čo mi príde pohodlné. Napríklad také ohováračky a klebety. A tak potrebuje uzdravenie Kristom. Dotyk Krista umožňuje človeku počuť. Takto uzdravený sa život kresťana stáva ohlasovaním.
Teda dnes sa započúvajme do ticha Božieho slova.

 

Mk 7,31-37: Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář