Jdi na obsah Jdi na menu

Fikcia

27. 3. 2015

http://ak5.picdn.net/shutterstock/videos/6746122/preview/stock-fMnohí už vyslovili tragické presvedčenie: “Európa už dávno nie je kresťanská”. Dokonca to vedia aj radikálni moslimovia, ktorí bez akéhokoľvek odporu zabíjajú kresťanov na Blízkom východe. Vedia, že Európske národy, okrem pár prázdnych politických slov a parlamentných výrokov, nič neurobia. Veď, ktorý a-náboženský národ by poslal svojich občanov položiť život za nejakých veriacich kresťanov. Vedia, že neslobodno siahnuť na peniaze a ropu (žeby novodobé božstvo Západu).

Možno aj Pápež František to pochopil. Počas svojho dvojročného pontifikátu, okrem vizitácií talianskych diecéz a Štrasburgu, nenavštívil žiadnu európsku krajinu. Dokonca ani neplánuje (v roku 2013: Brazília, 2014: Izrael, Južná Kórea, Albánia, Turecko, Srí Lanka, FIlipíny; plánované sú: Bolívia, Ekvádor, Paraguay, USA, Stredoafrická republika, Uganda, Filipíny, Argentína, Chile, Uruguaj…). O tom hovoril ešte sv. Ján Pavol II., ktorý pripomínal Európskemu parlamentu pri formácii Európskej konštitúcii, že nesmú zabúdať na zmienku o "kresťanských koreňoch Európy" a nutnosť odmietnuť "ticho racionálneho človeka, ktorý žije, akoby Boh neexistoval”. Aj nemecký pápež Benedikt XVI., už od svojho času na stoličke Kongregácie pre náuku viery a potom ako Pontifex, svojimi myšlienkami a zameraním sa na “Logos-Slovo” otvoril dvere pravde, aby ožiaril degradovanú kultúru šírenú sekularizmom a masmédiami. Jeho pontifikát bol bojom proti obchodovaniu s "nepopierateľnými hodnotami”.

Hľadiac na náš spôsob života v Európe, nie sme ďaleko od Židov, ktorí “zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať”. Ale on nám bude pripomínať: “Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!” Možno je čas prebudiť sa a znova prehodnotiť naše smerovanie. Znovu sa pozrieť na svoj pôvod v pravde. Aby sme dokázali hľadiac na Krista prítomného v našom živote vedeli zvolať: “Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda”. A zakorení v Pravde, odmietli aj obchodovanie s “nepopierateľnými hodnotami”.

Ako je Kristus prítomný v našom živote:

 

Jn 10,31-42: Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 28. 3. 2015 9:07)

To čo si napísal je veľavravné, aj ja si myslím to isté, Ježiš sľúbil že jeho Cirkev postavenú na skale, pekelné brány nepremôžu, ale nepovedal, že to bude v Európe.
Kresťanstvo sa presúva na chudobnejšie kontinenty, pretože Európa zbohatla a tým sa stala definitívne územím Zlého.
Otázka pre kresťanov, ktorí v nej ešte žijú, je, či vôbec dokážeme dať prevažujúcej ateistickej verejnosti najavo, že ešte sme tu, a že s týmto vývojom nesúhlasíme.