Jdi na obsah Jdi na menu

Kreatívny dych života

14. 2. 2015

http://www.scrivere.info/images/users/4698/110153.jpgV ľudskom živote je možné pozorovať mnoho paradoxov. Jeden z pozorovateľných je to, že čím viac možností človek má, tým viac lamentuje a je nespokojný. Život nás učí, nestačí mať možnosti, dokonca nestačí ani naplno využívať tie možnosti. Svedčia o tom mnohé neuspokojené životy a dokonca s takými perspektívami, že jeden by až zaplakal. Stále si kladiem otázku, či to, čo chýba je niečo spoločné pre všetkých alebo to závisí od jednotlivcov. Starovekí filozofi by sa iste priklonili k tomu prvému - bude to niečo, čo všetkých neuspokojených spája. Možno postmoderní vedci, by sa priklonili k názoru, že to závisí od konkrétneho jednotlivca, jeho dejiny, od jeho myslenia…

Evanjelium na dnešný sviatok patrónov Európy sv. Cyrila a Metoda (na Slovensku sa presúva na 5. júla) hovorí o tom, ako Kristus posiela svojich učeníkov po dvoch do sveta. Ponúknuť ľuďom čosi, čo nesú so sebou. Pri týchto slovách som si uvedomil, že neposiela ich povedať čosi tomuto svetu. Posiela ich dať niečo tomuto svetu. Tým darom je Boží pokoj. Kristus ich posiela odovzdať Božieho Ducha. Ich úlohou je robiť to, čo urobil Boh pri stvorení človeka. Keď Boh stvoril človeka, ten obraz bol úchvatný, ale čosi mu chýbalo - dych života: “Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života.” (Gn 2,7).

Vrátiac sa k úvodu: nie je práve tento chýbajúci tvorčí dych života dôvodom nespokojnosti človeka? Teda Boží Duch prítomný v ľudskom konaní, v rozhodnutia, v slovách. Jeho prítomnosť dáva tú správnu príchuť aj tej najbanálnejšej udalosti alebo činnosti človeka. Pozýva človeka ku tvorbe, rozvoju, radosti z námahy. Nechajme sa viesť týmto kreatívnym duchom.

 

Lk 10,1-9: Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.«

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 16. 2. 2015 10:07)

Otázka spokojnosti človeka a osobitne kresťana je podľa mňa mimoriaden dôležitou otázkou, ktorá by sui zasluhovala osobitný rozbor.

Dovera

(Maria, 14. 2. 2015 23:31)

Mna oslovilo,ze Jezis hovori..nenoste si mesec,ani kapsu,ani obuv...jednoducho,doverujte mi!!! Tak jednoduche,a pritom velakrat tak tazke,az nepredstavitelne...Ale som si ista,ze s pomocou D.Sv. je to uskutocnitelne!:)))