Jdi na obsah Jdi na menu

Nájsť zmysel dňa

10. 2. 2018

https://www.greenme.it/immagini/2017/vivere/mente-emozioni/ikigaČítajúc analýzy spoločnosti mnohých súčasných sociológov, ma prekvapujú ich rozličné pohľady a definície. Je až ukážková ich pestrosť, akou nazerajú na tú istú spoločnosť. Niekedy sa mi zdá, že sa v nich strácam. Ale potom si uvedomím, že predsa sa v nich nachádza jeden spoločný prvok. Jedna ľudská skúsenosť, ktorá sa opakuje počas celých ľudských dejín a na každom mieste Zeme. Ľudstvo, ktoré hľadá zmysel vlastnej existencie.

Táto túžba priťahuje zástupy k Ježišovi. Zástup, ktorý už viac nechce žiť prázdnym životom. Kráčať po mylných cestách. Žiť v duchovnom hlade a smäde. Pred týmto hľadajúcim zástupom, Ježiš odhaľuje pravú tvár Boha skrze súcit: "Ľúto mi je zástupu, lebo…” Boh súciti so zástupom, ktorý túži počuť slovo potechy a nádeje. A tento jeho súcit zjavuje to, čo Boh môže ľudstvu znovu dať: orientáciu a zmysel životnej cesty.

Robí to skrze jednoduchý čin: podelením sa s tým, čo on má. K tomu sú pozvaní aj učeníci. Cítia vlastnú neschopnosť a limitovanosť, ale Ježišove gestá (vzal, lámal a dával) ich privádzajú k aktívnosti. A tak nasýtenie hladujúceho - duchovne či telesne - zástupu sa realizuje skrze delenie. Podeliť sa s tým, čo mám. Poznajúc, že záverečná hojnosť kontrastuje s málom v rukách na počiatku. Všetko dobré, čo človek začne, je požehnané a rozmnožené Bohom. Skúsme sa dnes podeliť s kúskom chleba či dobrou myšlienkou, a uvidíme divy. Možno aj preto, že podelenie sa s tým čo mám, dá zmysel tomuto dňu.

 

Mk 8, 1-10: V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář