Jdi na obsah Jdi na menu

Individualizmus

image.jpgJestvujú rôzne pohľady na individualizmus. Predsa však ho môžeme zadefinovať ako istú morálnu pozíciu, životnú filozofiu či sociálnu prospektívu, v ktorej sa podčiarkuje hodnota jednotlivca a potláčajú sa hodnoty spoločnosti. Teda individualizmus stavia jednotlivca do stredu pozornosti. Vo svojom uvažovaní vychádza z predpokladu, že jednotlivec je najdôležitejšou realitou v boji pre zachovania slobody. Teda individualista vstupuje do spoločnosti a do života iných s úmyslom presadzovať vlastné záujmy. Tým sa snaží spoločnosť a iných podriadiť týmto svojim záujmom bez toho, aby bral v úvahu záujmy iných a spoločnosti. Individualista však nemusí byť bezprostredne egoista. V takejto sociálne perspektíve chýba úzska previazanosť medzi jednotlivcom a spoločnosťou a medzi rôznymi jednotlivcami.

Kristus v svojich slovách nám túto previazanosť pripomína. Sú silné a zároveň tvrdé jeho slova proti individualizmu, keď hovorí: "bezo mňa nemôžete nič urobiť". Vie veľmi dobre, že od Boha prichádza každá tvorčia sila, ktorá vnáša do života človeka kreativitu a plodnosť. Previazanosť nášho života s ním umožňuje človekovi vidieť za hranice osobných záujmov a pozrieť sa na život v celej jeho kompexnosti.

Postmoderná spoločnosť nepomáha človeku uvedomiť si túto hlbokú pravdu vyjadrenú v evanjeliu. Ale zároveň prináša smútok a neschopnosť úprimnej radosti zo života ovlyvneného životnou filozofiou individualizmu. Možno preto je tu dôležitá výzva niečo zmeniť. Možno stačí urobiť len malý krok.
Niekedy pozorujem ako ľudia dávajú bezdomovcom sediacim pred naším kostolom peniaze. Hľadiac do ich tváre, nezdá sa mi, že z toho majú veľkú radosť. Akoby to bolo z povinnosti či pre upokojenie svedomia zo splnenej povinnosti. Neviem. Na druhej strane mám ešte inú skúsenosť. Raz do mesiaca chodím v utorok večer pomôcť s rozdávaním jedla pre bezdomovcov na jednu z Rímskych železničných staníc. Hľadiac na týchto predbehujúcich sa a večne lamentujúcich bezdomovcov, ktorým vadí ešte aj to, že ich chcete udržať v nejakom poriadku, aby vám neprevrhli stoly s jedlom a nepobili sa navzájom, si poviete: títo si toto ani nezlúžia. Ale potom vnímajúc radosť a pravý úsmev na tvári dobrovoľníkov a nadšených posluhujúcich, si položíte otázku po pôvode tejto radosti. Prečo tí pred kostolom chýba táto radosť? Žeby jedny to robili pre seba či pre svoje svedomie, a druhí to robili pre Krista a pre pravú službu? Neviem, ale čosi na tých Kristových slovách: "bezo mňa nemôžete nič urobiť", bude.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 9. 5. 2015 12:47)

Aj kolektivizmus aj individualizmus sú od Boha a preto sú dobré. Ide "len" o to, pochopiť, že naše individuálne schopnosti, našu individuálnu slobodu sme dostali na to, aby sme tieto Božie dary používali v prospech svoj, ale aj v prospech iných.
Ak ich užívame len v prospech svoj, ide o ich zneužívanie a teda aj zneužívanie ľudí okolo nás, pretrože sami bez Boha nemôžeme nič urobiť - a sami - bez spolupráce s inými ľuďmi len máločo.