Jdi na obsah Jdi na menu

Banalita každodennosti

30. 3. 2015

http://1.bp.blogspot.com/-rgpKs9_QvkU/U3zyhgzTToI/AAAAAAAAA4s/TJNeviem ako pre vás, ale pre mňa banálne dni sú tie najkrajšie. Majú nádych obyčajnosti ale v tom istom prinášajú zmeny a nádeje do každodenného života. Na veľké okamihy, slávnosti a výročia sa vo veľkom pripravujeme, ale zvyčajne oni neovplyvňujú náš život. Sú to len dôsledky malých rozhodnutí a momentov banálneho každodenného života. Veď nie svadba zmení môj život ale banálne stretnutie s okúzľujúcim človekom, s ktorým začnem budovať vzťah a ktorý ma prijme do svojho života. Nie vysviacka zmení môj život, ale banálny moment oslovenia, ktorý si druhí ani nevšimnú.

Dnes v banalite každodenného života začíname sláviť týždeň, ktorý je pre nás kresťanov veľmi dôležitý. Dokonca by som povedal, že aj pre nekresťanov a ateistov. Veď prečo “nemenovaný” kresťanstvom pohŕdajúci denník (tzv. Pravda) vyťahuje v tomto čase moreny a iné tzv. vychytávky slovanskej tradície. Vstupujeme do týždňa, kedy mnohí kňazi vytiahnú zlaté rúcha, pamiatkovo chránené a nevyčísliteľné bohoslužobné predmety z trezorov. A iste nám kresťanom znovu pripomenú, presne ako Judáš v dnešnom úryvku z evanjelia: “Prečo to nepredali … za … denárov a nerozdali ich chudobným?” Ale ako pokračuje evanjelista: “Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.” Preto s úsmevom počúvam slová, načo Cirkvi budovy, kalichy a iné majetky.

Ale poďme naspäť k banalite dnešného dňa. Položme si otázku: Aký význam či zmysle dáme dnešnému dňu? Aké gesto sa rozhodneme uskutočniť, ktorým dáme najavo naše smerovanie k sláveniu najväčších sviatkov? Mária vyťahuje pravý vzácny nardový olej, aby ním poslúžila prítomnému Kristovi.

 

Jn 12,1-11: Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“ Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář