Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda rozhodnutia

1. 4. 2015

http://www.magazinella.com/wp-content/uploads/2014/05/InvenzioniJe veľavravné slovenské porekadlo trafená hus zagágala. Poukazuje na udalosti, kedy sa ozve človek, ktorého sa niečo vyslovené dotkne. Niekto tak prezradí nepriamo svoje úmysly či skutky. Niečo, o čom rozmýšľa. Niečo, prečo sa rozhodoval. Niečo, čo dokonca už vykonal.

Vráťme sa k udalosti Judášovej zrady. Nechcem súdiť Judáša skôr pochopiť túto udalosť. Totiž je obrazom každého hriechu ako takého. Kristus sa rozhodne sláviť tradičnú veľkonočnú večeru, ktorú nechá pripraviť u istého človeka. On sa sám pozve a chce, aby boli prítomní tí, ktorí ho sprevádzajú. Je pozvaný každý z nich. Z tejto večere nie je vylúčený ani sám Judáš, o ktorom už Kristus vie, že ho zapredal za cenu obyčajného otroka. Ten, ktorý si uzavrel svoje srdce pred najlepším priateľom. Zaujímavá je Judášová otázka, keď Kristus ohlasuje zradu: “Som to azda ja, Rabbi?” Ježišova odpoveď, ktorá je veľmi jednoduchá: “Sám si to povedal.”, vnáša svetlo do tragickosti tejto situácie a do situácie každého hriechu. Je tá istá, ktorú vysloví pred Veľkňazom, ktorý sa ho opýta: “Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn?”, alebo ktorú dá na otázku Piláta: “Si židovský kráľ?”

Práve táto odpoveď (obracia pozornosť z osoby, ktorej bola daná otázka, na pýtajúcu osobu) Kristus nám nechce odňať moment slobody rozhodnutia. Nechce nás ani súdiť z našich rozhodnutí. Necháva človeka slobodného, aby sa rozhodol, aký postoj zaujať voči jeho osobe. Judáš tak nie je stratený, tak ako Veľkňaz, Pilát a ani nikto z nás hriešnikov. Ale, tak ako sa rozhodol Judáš pre zradu, tak sa môžeme rozhodnúť slobodne aj my. Preto človek je pozvaný, aby neustále hľadal Božiu múdrosť, ktorá ho privedie v momente rozhodnutia, vybrať si to, čo ho privedie bližšie k Bohu a dobru. To, čo mu umožnia žiť v plnom poznaní a slobode svoj každodenný život.

 

Mt 26,14-25: Jeden z Dvanástich volal sa Judáš Iškariotský odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 1. 4. 2015 9:06)

Osobne si často myslím, že nielen hriechy páchame slobodne, čiže sami, ale aj za za ne keď príde čas sami odsudzujeme, Boh je pritom len akýmsi moderátorom, či svedkom, a svoju Božiu veľkosť, všemocnosť a milosrdnosť prejavuje len vtedy, keď nás nezaslúžeme zachráni od zatratenia.