Jdi na obsah Jdi na menu

Zradiť alebo spasiť?

31. 3. 2015

http://2.bp.blogspot.com/_cyg9RuC_zQY/TUBO7kq14QI/AAAAAAAAAeg/3MBlížiaca sa udalosť vždy prináša so sebou nervozitu - sme pripravení na slávenie, podstúpenie nejakej skúšky, momentu vystúpenia. Vstúpiť do tejto atmosféry s nejakou provokáciou, negatívnym impulzom či podložením nohy, by bolo ako nejaký výbuch atómovej bomby, ktorá by zmietla všetko očakávajúce.

Kristus prežíva posledné dni, ktoré sú pre neho veľmi nepríjemné. Nie je to ani tak fakt poznania, čo prichádza. Je to skôr život medzi dvoma fackami: zrada prichádzajúca od Judáša a Petrova prehnaná akčnosť.
Judáš ho zrádza ale prijíma chlieb života, ktorý mu podáva sám Kristus. Ma účasť na plnom spoločenstve s Kristom. To, čo ho má posilniť, ho vyvádza do tmy. Je to udalosť, v ktorej sa môže ešte hlbšie prejaviť Božia láska, ktorá neláme palicu nad žiadnym hriešnikom. Miluje a zomiera aj za učeníka, ktorý ho zrádza. Prejavuje tak najhlbšiu túžbu Božej lásky spasiť každého človeka.
Peter naopak preháňa v starostlivosti o pohodlie a bezpečnosť učiteľa. Mohli by sme povedať, že chce zachrániť alebo ešte lepšie “chce spasiť Boha”. Je presvedčený o svojej “pobožnej arogantnej” úlohe ochraňovať Pána. Tým zároveň “priviesť Boha k správaniu podľa etikety sveta”. Ježiš ho drží pri zemi a pozýva ho, aby sa on nechal spasiť Bohom. Neodmietať spásu, ktorý prichádza jedine z kríža, na ktorom zomiera Boh pre človeka.
Preto Kristus môže zvolať: “Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh.

Teda veľkosť človeka neprichádza z jeho vymanenia sa z domnelej iracionality dôvery v Božiu lásku, ako sa domnievali osvieteneckí racionalisti. Ani nepochádza z vojenskej akčnosti v bojovných kresťanov, ktorí si zaumienili ochrániť pred svetom či dokonca spasiť Boha. Spočíva v pokornom prijatí Božej obetavej lásky a racionálnom uvažovaní jeho daru. Prežívať stretnutie s Bohom v modlitbe a slávení Eucharistie ako Židia, ktorí sa rozpomínali a znovu objavovali Božiu prítomnosť a jeho slávne skutky.

 

Jn 13,21-33.36-38: Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“ On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“ Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“ Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“ Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“ Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář