Jdi na obsah Jdi na menu

Sila pomoci

9. 5. 2018

http://www.npgz.nl/cms_data/images/4991-11%2001%2018%20trajectumĽudský život je posiaty rozhodnutiami. Zvyčajne sme hrdí na tie momenty, ktoré nás priviedli k prežívaniu plnosti radosti. Naopak, niekedy sme nútení prijať skutočnosti, ktorých váhu nie sme schopní uniesť. Začíname byť nervózni a nevrelí. Vyvádzajú náz z našich istôt a pomyselných hraníc. Prevracajú naruby naše uvažovanie. Cítime, že na túto ťarchu sme neboli pripravení.

Ježiš si je vedomí toho, že udalosti, ktoré prichádzajú, nebudú ľahké pre učeníkov. Rád by im povedal ešte veľa o sebe a o Otcovi, ale si je vedomý toho, že by to nezniesli. Učeníci potrebujú čas, aby spracovali tieto udalosti. A v príhodný okamih Ježiš sľubuje: "Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy”. A “pravda” v Jánovom evanjeliu je jedno z mien samotného Krista: “Ja som cesta, pravda a život". Teda Duch-Tešiteľ zjaví pravdu o samotnom Ježišovi. Učeníci porozumejú tomu, čo sa udialo pred ich očami a čoho sú svedkami.

Čas - teda odstup medzi udalosťou a jej pochopením - je dôležitý v každom prípade. O to viac, ak sa to týka stretnutia medzi Bohom a človekom. Tento čas sa stáva priestorom rastu a formácie. Príprava na moment, kedy prítomnosť Ducha umožní učeníkovi pochopiť udalosti a prijať ich zmysel a bohatstvo. Ako napísal taliansky kardinál Giacomo Biffi: "Duch Svätý môže vyvolať záblesky pravdy, spravodlivosti či krásy, kde sa mu zapáči; my buďme pripravení oceniť tieto bohatstvá, nech sa nachádzame kdekoľvek."

 

Jn 16,12-15: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 9. 5. 2018 10:50)

Zásadný omyl ateizmu, ktorý bol naštartovaný osvietenstvom, je ja hypotéza, že človek a jeho rozum je najväčšou silou na svete. Skutočnosť je taká, že ľudské telo i jeho duch sú v skutočnosti slabé, a svoju silu získavajú len s pomocou Božou. Preto nie je povolené zisťovať našu budúcnosť, lebo drvivá väčšina z nás by to neuniesla, znamenalo by to koniec náš i celej spoločnosti. Boh vie, koľko toho unesie naše telo i náš duch - on nás stvoril a tak nám nadeľuje podľa toho. Keď niečo neunesieme - tak sme si to nadelili sami,a Boha z toho viníme nespravodlivo. Šťastie nám môže priniesť len to, keď prijmeme to čo vieme i nevieme, to čo máme i nemáme. Samozrejme, že je to ľahké skonštatovať a ťažké realizovať - aj preto je na svete toľko nešťastia.