Jdi na obsah Jdi na menu

Učiteľom života

5. 6. 2015

basketpapez2.jpgV Západnom svete sme si zvykli jasne definovať: kto je tu učiteľ, a kto žiak; kto je v úlohe rozprávať, a kto v úlohe načúvať; kto dozrel k prijatiu pravdy, a kto je ešte len na ceste; kto pochopil pravdu a kto ešte má dlhú cestu uvažovania pred sebou. Mnohé nedorozumenia vznikajú z tohto zaškatulkovania pozícií. Nehovorím o tom, žeby učiteľ bol slabší ako žiak vo vedomostiach z matérii, ktorú vyučuje; alebo žeby rodič mal menej skúseností a rozumu ako dieťa. Problém je v tom, ak pozíciu “byť učiteľom” zovšeobecníme na všetky životné oblasti. Byť profesorom na univerzite a vyučovať informatiku neznamená automatiky, že som lepší aj v informatike.

Je prirodzené ako Kristus iritoval svojich súčasníkov, keď vysvetľoval Zákon a Písmo. Zvlášť tých, ktorí si boli vedomí svojej pozície učiteľov v tejto oblasti: farizeji, zákonníci, saduceji, veľkňazi či starší. Veď oni z pozície, v ktorej sa nachádzali, boli definovaní ako držitelia múdrosti nad Písmom a Zákonom. Iste ich musela iritovať situácia, kedy Ježiš vysvetľuje pôvod prichádzajúceho Mesiáša, ktorú už prorocky rozpoznal Dávid vo svojej piesni. Tám postupne odhaľuje svoju identitu, svoju prirodzenosť a pôvod, vychádzajúc zo slov Písma. Poslucháči veľmi dobre poznali tieto slová, ktorými predstavuje, že nie je nutné byť doktormi Zákona, aby sme rozpoznali význam slov.

Nie je nutné byť magistermi a doktormi teológie, aby sme rozpoznali, ako Písmo - Božie Slovo môže ožiariť nášu každodennosť. Kristus predstavuje pôvodcu tohto procesu: “sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu”. Naplnení Duchom Svätým spoznávame silu každodenného uvažovania nad Božím slovom. Ako preniká, definuje a pretvára túto každodennosť. Je pravdou, že “doktori Písma - exegéti”, teológovia, kazatelia, katechéti nám pomáhajú rozdrobiť toto Slovo na drobné, ale zároveň nesmieme stratiť svoje priame zakotvenie v Písme. Tak sa stávať nie učiteľmi slova ale učiteľmi života.

 

Mk 12,35-37: Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘ Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 5. 6. 2015 11:59)

Z pohľadu sociologického a teda spoločenského, či sociálneho je problém práve v tom, že časť špičkovej techniky je práve skôr doménou mladých žiakov ako ich starších učiteľov, nehovoriac o ich rodičoch.
V mladých to vzbudzuje mylný dojem, že sú múdrejší ako ich učitelia i rodičia. Hoci pravda je taká, že oni len lepšie zvládajú počítače - ale život to nie sú len počítače.
A na to ich treba systematicky a pravidelne upozorňovať - aj keď na to asi prídu až vtedy, keď budú sami starší - aj tak to pvažujem za dôležitý problém pedagogiky, ktorého vznik súvisí so vznikom súčasnej postmodenity.