Jdi na obsah Jdi na menu

Zostať verný

4. 6. 2018

http://www.mpellsolutions.com/wp-content/uploads/2017/01/customeŽijeme v dobe, ktorú môžeme definovať ako rýchlu a flexibilnú. A vďaka ľudskej schopnosti adaptácie, je to neskutočná výhoda. Napriek tomu, mnohé skutočnosti potrebujú svoj čas pre rast, dozrievanie, prinášanie úžitku a radosti. A k tomu je potrebná trpezlivosť a vernosť.

Na dnešný deň pripadlo takzvané Podobenstvo o zlých vinohradníkoch, prostredníctvom ktorého Ježiš reaguje na tých, ktorí od neho žiadajú: "kto ti dal moc, aby si to robil?” V ňom zjavuje prepojenie medzi vlastným údelom a ich odmietnutím. Ako prízvukuje záver úryvku: "Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.”

Nevernosť a odmietnutie neprichádza zo strany celej vinice (ako takej), ale zo strany vinohradníkov. Božie dary pokračujú v prinášaní ovocia. Zodpovednosť samotného človeka - vinohradníka, ktorému je zverená vinica - spočíva v pretransformovaní Božích darov v dar života. Jedinou zárukou, aby človek neupadol do stavu tyranie e despotizmu, je zostať verný a trpezlivý Zmluve medzi ním a Bohom. Boh jej zostáva verný, ale menia sa tí, ktorí túto zmluvu odmietli.

 

Mk 12,1-12: Ježiš začal hovoriť veľkňazom, zákonníkom a starším v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná‘?“ A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 5. 6. 2018 16:26)

Rýchlosť všetkých procesov v súčasnej spoločnosti je výsledkom prudkého vývoja vedy a techniky. Rýchlosť - technika- veda sú bez znamienok mínus či plus.
Flexibilita rovnako.
Problém je v tom, že aby bol systém funkčný a dlhodobo udržateľný - musí byť vyvážený stabilitou duchovna.
Čí viac sa stáva aj duchovno, morálka, viera v Boha flexibilná, čím viac slabnú, tým viac sa blíži koniec celého systému - v minimálnom zmysle koniec ľudstva.
Je to ako pri hviezdach: keď hviezda spáli zásoby vodíka, gravitácia preváži, hviezda sa zrúti do seba - vybuchne ako supernova a vrchné vrstvy odhodí do okolitého vesmíru.
Keď flexibilita (de facto úpadok) morálky dosiahne stupeň, že gravitačné sily egoizmu a individualizmu (osobitne vládnucich elít) definitívne prevládnu nad prosociálnosťou a pocitom kolektívnej zodpovednosti, potom príde koniec ľudstva.
Kresťanská viera už nie je jedinou katastrofickou víziou. autormi tej druhej sú astrobiológovia, ktorí upozorňujú, že všetko čo sa narodí, a žije musí aj zomrieť - a to aj v rozmeroch ľudstva. Niektorí dokonca tvrdia, že ľudstvo ako živočíšny druh už nadsluhuje. Rozdiel je len v tom, že svoje predpoklady stavajú na reálnom rozbore možností zániku ľudstva na základe troch skupín rizík:
1. tektonické pohyby pevninských dosák (plávajúce na horúcom jadre Zeme) - čiže sopky, tsunami a pod.,
2. hrozby z vesmíru (asteroidy, výrony energie zo Slnka a pod.),
3. riziká vyrobené ľuďmi (devastácia životného prostredia, vyčerpanie zásob, III. svetová vojna a pod.)