Jdi na obsah Jdi na menu

Dar alebo odmena

15. 6. 2016

darodmena.jpgNemecký sociológ a ekonóm Werner Sombart - ktorý sa vo svojom diele zameral na skúmanie vzťahu medzi kapitalizmom a socializmom a poukázal na ich vzájomné spolunažívanie - definoval kapitalizmus ako “ekonomickú organizáciu výmeny, v ktorej spolupracujú dve odlišné skupiny populácie: vlastníci prostriedkov produkcie a robotníci; a táto výmena je ovládaná princípom zisku a ekonomického racionalizmu”. Teda v pozadí vzťahu vlastník-robotník je vzájomná výmena a vzájomný zisk, ktoré sú definované princípom racionality. Hovoríme o aspekte, ktorý je charakteristickou črtou židovsko-kresťanskej kultúry. Veď ešte aj sv. Peter sa pýta Krista: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.” Sme nastavení vo svojom konaní očakávať odmenu (materiálnu alebo duchovnú) za vlastnú kreativitu či produktivitu. Zároveň je v nás vžitá predstava, že človek musí byť aktívny, aby čosi získal.

Na prvý pohľad sa zdá, že aj Elizeus musí byť aktívny, aby získal dve tretiny Eliášovho ducha. Sám odchádzajúci hovorí: “…ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.” Elizeus musí vidieť moment kedy a ako bude vyzdvihnutý od zeme. Musí zostať v kontakte s Eliášom v momente jeho slávy. Pri vnímaní tejto udalosti v perspektíve Písma spoznáme, že odovzdanie Daru Ducha nie je v možnostiach Eliáša. Nie je ho možné získať ani vlastnou aktívnosťou. Je to Boží dar. Prorocký dar sa tak odlišuje od ostatných služieb v Izraeli - od kňazskej či kráľovskej, ktoré sa odovzdávajú v rámci levického a kráľovského rodu. Vidieť Eliáša pri jeho vzatí do Nebeskej slávy je skôr potvrdením Božieho vyvolenia. Ak Elizeus bude môcť vidieť Eliáša v momente jeho slávy, bude to znamenať, že Boh mu tento prorocký dar naozaj odovzdáva. Symbolické roztrhnutie šiat potvrdzuje zlom medzi starým a jeho novým životom. Pričom Eliášov plášť poukazuje na začiatok nového života s Bohom. Nič nie je tak, ako bolo pred tým - začína nové.

Skúsenosť s Bohom nás neustále transformuje. Je to neustála veľkonočná skúsenosť - umierania a narodenia sa. Pohľad na Boha i jeho pohľad na nás pretvára celé naše bytie. A kde môžme stretnúť Boha? V typických židovsko-kresťanských skutkoch lásky: dávanie almužny, v modlitbe a v poste, o ktorých hovorí dnešný úryvok z evanjelia. A najväčším darom pre človeka však zostáva Boží duch, ktorý neustále prebýva v nás, aby nás uvádzal do nového života.

 

2Kr 2,1.6-14: Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal: „Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal:„Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář