Jdi na obsah Jdi na menu

Záver a vízia

16. 6. 2016

http://life-schools.com/system/uploads/page_file/source/214/446/Dnes ráno som sa ešte v posteli pozastavil nad tým, čo ma dnes čaká: stretnutie s novým farárom, rozhovor s dekanom fakulty sociálnych vied, obed so študentami univerzity, prechádzka uličkami Ríma, naštudovať pár strán z knihy Sloboda a autorita, spovedanie a sv. omša vo farnosti, naplánovanie záverečného stretnutia s mladými… Pozrel som sa na chvíľu aj do posledných dní: skúšky porobené, ukončený akademický rok, skončené detské omše, birmovka za nami, farský odpust v pase, fotky spracované a poslané… v tomto momente mi prišla na um myšlienka “vybodkovanej” spoločnosti, o ktorej som písal pred pár dňami. Uzavreté, ukončené, založené do archívu podvedomia. A, nič viac??? Čo je potrebné urobiť, aby tomu tak nebolo. Možno podobný krok, ktorý urobila dnešná liturgia - pochopenie významu ale aj otvorenie horizontu budúcnosti.

So včerajším úryvkom z Prvej knihy kráľov sme sa dostali k poslednému momentu Eliášovho života. Jeho vzatie do nebeskej slávy a odovzdanie prorockej moci novému prorokovi Elizeovi. Predsa dnešná liturgia sa ešte vracia k tomuto prorokovi prostredníctvom Knihy Sirachovcovej, ktorá bola napísaná o pár storočí neskôr. Tento úryvok ponúka chválospev na Eliášov život, ktorý zhŕňa a podáva ucelený pohľad na jeho život a na jeho prorocké poslanie. V centre tohto chválospevu je symbol - oheň, ktorý doprevádza proroka Eliáša po celý jeho život. Dokonca samotný hymnus Eliáša pripodobňuje proroka k oheňu a jeho slovo k horiacej fakle. Vskutku, oheň objíma celý prorokov život - od začiatku jeho prorockej služby až po jej ukončenie, kedy je vzatý do neba v ohnivej víchrici. Oheň vyjadruje jeho horlivosť pre jediného Boha, ktorý ho volám postaviť sa proti akejkoľvek idolatrie. Oheň súčasne vyjadruje jeho nadšenie pre Božie slovo.

Tu to však nekončí, Eliáš je prorokom, ktorý má sa vrátiť, aby ustanovil mesiášsky čas. Aj preto Písmo ho predstavuje ako neustále žijúceho. Zostáva v čase, aby odovzdával oheň horlivosti za živého a jediného Boha. Jeho proroctvo vyzýva človeka, aby vstúpil do posvätného priestoru Božej prítomnosti skrze pokoru a pokánie, ale aj oznamuje, že Svätý Boh vo svojom milosrdenstve vstupuje do priestoru ľudskej hriešnosti, aby ju posvätil svojím milosrdenstvo. Je to priestor, ktorý môžeme prežívať v momente modlitby, ktorú nám odovzdal Kristus. Keď ustanovuje najkrajší spôsob modlitby, ustanovuje priestor, v ktorom nás učí stáť pred Božou tvárou. Stojíme tam ako Božie deti a nie ako otroci, žiadajúc ho dobrá, ktoré sú potrebné pre náš každodenný život: chlieb, odpustenie, schopnosť odpustiť, byť chránený skúškach, oslobodí od každého zla… Čiže zostávať pred Bohom.

 

Sir 48, 1-15: Vystúpil Eliáš, prorok ako oheň, a jeho slovo horelo ako fakľa. Priviedol na nich hlad a v svojej horlivosti zmenšil ich počet. Pánovým slovom zatvoril nebo a tri razy zvolal oheň z neba. Aký slávny si, Eliáš, svojimi zázrakmi! Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá? Ty si mŕtveho zobudil zo smrti, Pánovým slovom z ríše zosnulých. Ty si vrhol kráľov do záhuby a oslavovaných mužov si zhodil z ich lóže; hravo si zlomil ich moc. Na Sinaji si počúval výpovede a na Horebe výroky trestu. Ty si pomazal kráľov na odplatu a ustanovil prorokov za svojich zástupcov. Ty si bol vzatý v ohnivej víchrici, na voze s ohnivými koňmi. Je napísané o tebe, že si určený pre budúce časy mierniť Pánov hnev prv, než vzplanie, obrátiť srdce otca k synovi a obnoviť Jakubove kmene. Blažení, čo ťa videli a čo zosnuli ako tvoji priatelia! Lebo aj my, kým sme tu, žijeme, ale po smrti nebudeme mať také slávne meno. Keď Eliáša zakryla víchrica, jeho duch naplnil Elizea. On sa celý život netriasol pred mocnárom a silou ho nik nezdolal. Nič mu nebolo nemožné: jeho telo prorokovalo aj po smrti. Za svojho života konal divy a aj po smrti robil zázraky.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář