Jdi na obsah Jdi na menu

Návšteva

1. 7. 2017

img_0152.jpgOkamih, keď nám zaklope na dvere návšteva, môže byť potešujúci ale i nepríjemný. Závisí to od mnohých okolností. Od osoby, ktorá prichádza. Od situácie, v ktorej sa my nachádzame. Od stavu nášho príbytku.

Dnešná liturgia slova nás pozýva k tomu, aby sme sa naučili prijať Božiu návštevu. Byť v pozícii Abraháma, ktorý prosí: "Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka." Prosba, v ktorej sa zjavuje istý paradox. Niet pochýb o tom, že hosťovi sa dostáva množstva darov. Ale najväčším obdarovaným sa stáva samotný hostiteľ. Ten, ktorý prijíma hosťa.

Podobne je to s každým veriacim, ktorý príjíma do svojo života Boha. Tak, ako to bolo u Abraháma, aj pred "stanom nášho života" je prítomný Boh. Rôznymi spôsobmi - všednou každodennosťou i nevšednými udalosťami - upozorňuje na seba. Zároveň necháva človeku možnosť rozhodnúť sa, či ho prijme alebo odmietne. Napriek tomu je vždy pripravený vniesť ten poriadok, ktorý transformuje život na opravdivý dar. Pretože vnáša plodnosť do vzťahu, schopnosť prinášať ovocie. Prijatím Boha tak život znovu začína plynúť a rásť na sile.

 

Gn 18, 1-15: Abrahámovi sa zjavil Pán pri duboch Mambreho, keď sedel za najväčšej horúčavy dňa pri vchode do svojho stanu. Keď zdvihol oči, zbadal neďaleko stáť troch mužov. Len čo ich zazrel, utekal im od vchodu do stanu v ústrety, poklonil sa až po zem a povedal: „Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka. Prinesú trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. Donesiem kúsok chleba a posilníte sa; potom môžete ísť ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies tri miery múky a napeč podplamenníky!“ Sám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. Potom vzal maslo, mlieko a pripravené teľa a predložil im to. Sám stál pri nich pod stromom; a oni jedli. Potom sa ho pýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“ On odpovedal: „Tu, v stane.“ A Pán mu povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Keď to Sára počula, smiala sa pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. Veď obaja boli starci, vo vysokom veku, a Sáre už dávno prestalo, čo mávajú ženy. Preto sa potajomky zasmiala a myslela si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je už starec.“ Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či môžem naozaj porodiť, takáto starena?‘ Vari je Pánovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ Sára zapierala: „Nesmiala som sa,“ lebo sa bála. Ale Pán povedal: „Nie. Smiala si sa.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář