Jdi na obsah Jdi na menu

Zmysly

8. 7. 2017

http://rumors.blog.rai.it/files/2013/04/5-sensi1.jpgZmysly pomáhajú človeku nanovo uchopiť okolitý svet. Vnímať vzhľad, chuť, vôňu vecí, aby sme ich mohli následne hodnotiť, zvoliť a prijať za svoje. Kto z nás si vie predstaviť život bez týchto kanálov, ktorými je naše “ja” - naše vedomie a naše pocity - prepojené z okolitým svetom.

Dnešné čítania nám priam ponúkajú priestor, aby sme sa pozastavili nad dôležitosťou zmyslov. Kniha Genezis pripomína: “Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel”. Už Izákov hlas, ktorý je odlišný od toho Ezaua, vzbuduje otázniky. Chce sa ho dotknúť, pocítiť jeho vôňu. Citlivé zmysly slepého nakoniec starca presvedčia. Paradoxne, ani tento ľudský defekt nezabráni Bohu, aby pokračoval v písaní dejín spásy. Jeho schopnosť adaptovať sa vzhľadom na ľudské preferencie je obdivuhodná.

My ľudia máme radi kontinuitu. Niekedy je nám ťažko pochopiť rýchlu zmenu, zvlášť ak je príliš veľká. Napriek tomu, Boh nás nechce nechať v sterilite každodennosti. On sám mení chod dejín alebo uchopí zmeny, ktoré spôsobí dobrá vôľa človeka či ľudská zlomyseľnosť. Otvorme oči či uši, nebojme sa dotknúť, aby sme uchopili i pochopili Božie plány.


Gn 27,1-5.15-29: Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel. Zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj.“ On odvetil: „Tu som.“
Otec mu povedal: „Vidíš, už som starý a neviem, kedy zomriem. Vezmi si zbraň, tulec a luk, a vyjdi na pole. Keď niečo ulovíš, priprav mi z toho pokrm, veď vieš, aký mám rád, a prines mi ho. Zajem si a požehnám ťa prv, ako zomriem.“
Ale Rebeka počula, čo Izák hovoril svojmu synovi Ezauovi. Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol, a Rebeka obliekla Jakuba do najlepších Ezauových šiat, čo mala v dome pri ruke, a kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi Jakubovi do rúk chutné jedlo a chlieb, čo pripravila.
On išiel k otcovi a povedal: „Otče môj.“
Ten odvetil: „Počúvam. Kto si, syn môj?“
A Jakub povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Poď, sadni si, jedz, čo som ulovil, a požehnaj ma.“
Ale Izák sa opýtal svojho syna: „Ako si mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Pán, tvoj Boh, chcel, aby som na to natrafil.“
Izák povedal Jakubovi: „Pristúp bližšie, nech sa ťa dotknem, syn môj, a zistím, či si ty môj syn Ezau alebo nie.“ On pristúpil k otcovi a keď ho Izák ohmatal, povedal: „Hlas, hlas je síce Jakubov, ale ruky, ruky sú Ezauove.“
Nepoznal ho, lebo mal ruky chlpaté ako jeho starší syn. Preto ho požehnal. A znova sa ho spýtal: „Naozaj si to ty, môj syn Ezau?“ on odpovedal: „Áno, ja som to.“
Izák povedal: „Prines mi to. Budem jesť z tvojho úlovku, syn môj, a požehnám ťa.“ Podal mu to a on jedol. A podal mu aj víno. Jeho otec Izák si upil a povedal mu: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“
Podišiel k nemu a pobozkal ho. Izák zacítil vôňu jeho šiat a žehnal ho, hovoriac: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Pán.
Nech ti Boh dá nebeskú rosu, žírnosť zeme a hojnosť zrna i muštu.
Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi a nech sa pred tebou skláňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, a požehnaný, kto ťa bude žehnať.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář