Jdi na obsah Jdi na menu

Vnútorná sloboda

6. 7. 2017

img_0168.jpgNedávno som pozeral jednu reláciu, v ktoré istý známy slovenský herec hovoril: "V istej chvíle som prestal chodiť do kostola. Mám na to svoje dôvody." Tie dôvody súviseli so smrťou jeho syna. Koľko ľudí okolo nás prežíva podobnú trpkosť v srdci voči Bohu?

Aj dnešná liturgia slova nejedného čitateľa privádza do podobných rozpakov. Na jednej strane Boh sľubuje Abrahámovi potomstvo, potom mu požehná a dá syna, aby nakoniec od neho žiadal nemožné. Aby otec obetoval vlastného syna ako krvavú obetu. Boh je tu predstavený ako necitlivý a zákerný voči človeku: "Boh skúšal Abraháma..." Hebrejská tradícia túto udalosť nazvala aqedah, teda zviazanie (Izáka). My ho môžeme nazvať aj ro-zviazanie (Abraháma), ktorý naplno prejavuje svoju slobodu a oddanosť jedine Bohu.

Boh každého človeka obdaril nespočetnými darmi a požehnaním. Súčasne ho pozýva k prežívaniu slobody. Ona však nemá nič spoločné s nezodpovednosťou alebo ľahostajnosťou voči týmto Božím darom. Ide o pozvanie vystúpiť na miesta, kde nám Boh ukáže, že láska a starostlivosť voči milovanému nemá nič spoločné s vlastnením. Kde sa prejaví bezhraničná a slobodná láska, kotrá necháva priestor slobode.

 

Gn 22,1-19: Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil. Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“ Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž. Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna. Ale v tom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“ Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“ Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám taký je výrok Pána : Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář