Jdi na obsah Jdi na menu

Kríza či výzva?

9. 7. 2015

http://www.greenreport.it/wp-content/uploads/2014/03/ottone.jpgHovoriť o kríze, znamená hovoriť o nejakej traumatickej alebo stresujúcej zmene, ktorá sa dotýka jednotlivca alebo spoločenstvo (dokonca môže ovplyvniť celú spoločnosť). Často sa jedná o nestabilnú a nebezpečnú etapu. Pojem pochádza z gréckeho slova κρίσις (krisis), čo môžeme preložiť ako rozhodnutie, voľba, súd dokonca aj ako diskusia. Hovoríme o situácie, ktorá privádza človeka k hľadaniu pravdy o živote i o nevyhnutnosti a naliehavosti správneho rozhodnutia.

Evanjeliá nám predstavujú dva základné pohyby učeníka, ktoré je pozvaný realizovať. Prvým pohybom je pozvanie nasledovať Krista. Prebývať v jeho blízkosti. Učiť sa od neho. Všetkým hovorí famóznu vetu: “až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe”. Druhým pohybom je jeho poslanie ohlasovať: “Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo”. Posiela učeníka a zveruje mu misiu k naplneniu.
V týchto dvoch pohyboch učeník chápe, v čom spočíva štýl “byť Cirkvou”. Ono netkvie v super organizácii práce či hierarchii; ani v obrovských prostriedkoch materiálnych či nemateriálnych; ani v štruktúrach tajných či viditeľných. Štýl realizácie Cirkvi je ukrytý v spoluúčasti, nutnosti, autenticite či srdci naplnenom pokojom.

Dnes sa hovorí o kríze Cirkvi, že nedokáže naplniť svoju úlohu. Rôznymi akciami (synoda, konferencie, komisie, stretnutia…) existuje snaha analyzovať tento fenomén viditeľným v dejinách cirkvi. Ale táto kríza nikdy nie je krízou vízie, ani krízou štruktúry, ani krízou moci či relativizmu. Ide o stály fenomén krízy “byť pravým učeníkom” Krista v tomto svete. Teda realizovať neustále tento dvojitý pohyb ustanovený ním - smerovanie ku Kristovi a prijať pozvanie k ohlasovaniu. Teda povolaní realizovať κρίσις - pohyb ku Kristovi (hovoriť s ním, prebývať pri ňom, čerpať z neho) a pohyb evanjelizovania (rozhodnutie smerovať k bratom v službe a láske).

 

Mt 10,7-15: Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm. Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 12. 7. 2015 18:11)

Osobne sa domnievam a určite nie som sám, že realita je taká, že v prvom rade je v kríze ľudstvo - a to tak vážnej, že sa táto kríza môže rozvinúť až do jeho sebazničenia (ak sa už na tejto vlne nevezieme).

Hneď v druhom rade považujem za poterbé si priznať, že v kréze je aj Cirkev - a to tak ako nástroj spásy a viery, ako i superorganizácia, mocná a bohatá.

A v treťom rade si myslím, že ak sa Cirkev nepostaví so všetkou svojou silou do vedenia tých, ktorí bojujú za zachovanie života na Zemi, tak sa môže stať, že ľudstvo túto svoju krízu neprekoná - ale zánik ľiudstva bude znamenať aj zánik Cirkvi - čoho sa máme báť? A načo máme ešte čakať? Je najvyšší čas zmeniť filozofiu, podľa ktorej sa Cirkev do svetských záležitostí nemieša - ak sa včas nezamieša - komu bude hlásať evanjeklium a nakoniec kto?