Jdi na obsah Jdi na menu

Smrť

2. 11. 2014

Zo smrti sa stal poriadne dobrý biznis. Nehovorím len o pohrebných službách či o rôznych medicínskych hľadísk. Ľudia si priam zamilovali smrť v našich televíziách: filmy či dokonca správy sú oničom pokiaľ tam nie je toľko krvi ako pretlaku v talianskej paste.
http://www.nextme.it/images/stories/Scienza/Parascienza/vita_dopNapriek tomu je paradoxom, že tento okamih človeka, ktorý nepopierateľne a pochopiteľne patrí do života, zostáva stále zahalený tajomstvom. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva mnohé otázniky, pretože má svoje korene v duchovnom základe. Preto spoločnosť musí byť opatrná, aby nedošlo k dvom extrémom: Jeden extrém je spontáne alebo povrchné popieranie existencie smrti; a druhý spočíva v domnienke alebo presvedčení, že je možné túto realitu “poľudštiť”.

Problémom týchto dvoch extrémom je, že človek sa k nim veľmi rýchlo prihlási. Na jednej strane do karát hraje ľudská nenaplnená zvedavosť o tom, čo príde po smrti. A ak nedokáže na ňu zodpovedať, prehlási spolu s talianskym spisovateľom Albertom Moraviom: “Večnosť zrejme neexistuje.” Na druhej strane jestvuje istý pasívny postoj k životu. Napriek túžbe mnohých po zmene, táto pasivita zachváti veľmi rýchlo ešte aj mladú generáciu. Generáciu od prirodzenosti entuziastických ľudí, ktorá svojou pasivitou nakoniec tiež obetuje svoje ideáli jedinému cieľu: zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy. Na margo tejto skutočnosti spomínaný taliansky spisovateľ vo svojej knihe, ktorú mám práve rozčítanú tieto slová: “…tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; …najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. …nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. 'Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale … nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.”

“Musel premýšľať…” je postoj kresťana, ktorý nezatvára svoju myseľ pred otáznikmi a tajomstvami života. Boh nezostáva bokom ľudskému uvažovaniu, pomáha mu svojím slovom a prítomnosťou Ducha Svätého. Tieto tajomstvá nie je možné odhaliť hneď a zaraz. Ale toto hľadanie človeku vytvára nový priestor prijatia Krista, pretože Kristus postupne odhaľuje tajomstvá života. Nebuďme ako ľudia, ktorí nemyslia (myslím aj tých, ktorých pohlcujú nezmyslené myšlienky) alebo zostávajú v bezstarostnosti života.

 

Jn 14,1-6: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matuay, 7. 11. 2014 9:38)

So smrťou ako definitívnym koncom sa v podstate nechce zmieriť ani časť vedcov ateistov, čí podľa mňa ukazujú svoju nedôslednosť, a zároveň dokazujú, že Boh nám toto vložil do našich sŕdc a myslí. Na kanály Discoveri Sciences riešia aj tieto otázky a to dvojakým spôsobom: skúmaním možností predĺženia života človeka a po druhé kryonizáciou či iným zachovaním mozgu, stým, že príde čas, keď to veda bue vedieť riešiť, alebo aspoň vyrábať náhradné súčasti ako je to pri autách.
Takže páni ateisti, buďte racionální a konzekventní : Boh neexistuje, ani večný život neexistuje a basta fidli.