Jdi na obsah Jdi na menu

Vidieť tvár

15. 7. 2015

http://psicoterapeutico.com/specchio/specchio.jpgÚžas môžeme definovať ako prekvapivé zistenie alebo postoj človeka nad niečim neobvyklý, nádherným či veľkolepým. Môže to byť nejaká materiálna skutočnosť alebo aj duchovná. Úžas vyvoláva napr. nádherné umelecké dielo, prírodný úkaz alebo neočakávaný pozitívny výsledok ľudskej snahy.

Po smútku nad tými, ktorí odmietajú Slovo života, prichádza radosť a tanec: “Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme…” Tento krátky hymnus je vrcholom Kristovej radosti. Je to pocit úžasu, ktorý odzrkadľuje tú Otcovu nad prijímaním posolstva Božej lásky zo strany ľudí. Poznanie a vzájomná láska medzi Otcom a Synom sa tak stávajú životom, ktorý je darovaný človeku. Jeho prijatím stvorenie dosahuje svoj cieľ. Je paradoxom, že múdri a rozumní tohto sveta nenachádzajú toto poznanie. Hľadajú totiž boha múdreho a mocného. Naopak, maličkí Božiu múdrosť a moc nachádzajú tam, kde naozaj je. V Ježišovi Kristovi prítomnom uprostred nich. A preto prijímajú jeho múdrosť i moc. Prijímajú moc stať sa Božími deťmi (por. Jn 1,12). Stávajú sa tým, kým sú od stvorenia.

Neviem, čo prežíva dieťa pri narodení, ale možno v tom momente si myslí, že zomiera. Ale iba tak dokáže uvidieť tvár svojej matky. Naše duchovné zrodenie sa z Ducha spočíva v odpútaní sa od sveta a jeho myslenia, aby sme vo svetle uvideli Božiu tvár. Spoznali ešte hlbšie vlastnú podobnosť s Bohom, ktorá nám umožní ešte viac prežívať svoje človečenstvo. To nás pozve ku každodennej láske voči blížnym.

 

Mt 11,25-27: Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 18. 7. 2015 6:53)

To je zaujímavá myšlienka: keď umierame, sme na tom úplne rovnako, ako keď sme sa rodili - nevieme do čoho ideme. Výhodou pre umierajúceho kresťana by mala byť jeho viera. Takí potom zomiera s úsmevom na perách.