Jdi na obsah Jdi na menu

Zdvihnúť zrak a vidieť

29. 7. 2018

dvihnut-oci.jpgNiektoré výskumy poukazujú na skutočnosť, že len 10% toho čo sme a čo máme závisí od našich síl, rozhodnutí. Ostatných 90% pochádza z vonku. My sme to prijali nezaslúžene. Počnúc darom života, miestom kde sme sa narodili, do akých rodinných podmienok… A tak 90% závisí od okolia. Ale platí, že 90% života blížneho závisí odo mňa, od môjho konania. Aká sila a aká zodpovednosť.

V dnešnom úryvku z evanjelia čítame, ako "veľké množstvo ľudí” nasleduje Ježiša, "lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých”. Ježiš vidiac tento zástup, obracia sa na Filipa a kladie mu otázku: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?” Filip, praktický človek, vyjadruje možnosti. Samotný evanjelista zjavuje dôvod tejto otázky: "to povedal len preto, že ho skúšal”.

Ježiš sa tak snaží zistiť, či jeho učeníci sú schopní konať ako on. Či sú aj oni schopní "zdvihnúť oči a hľadieť". Pohliadnuť za svoj nos, ponad vlastné potreby a túžby. Vnímať osoby okolo seba, ktoré majú telo i ducha. Vnímať ich túžby a potreby. Byť schopní vytiahnuť to, čo majú a čím sú. A vytvoriť radostné a slobodné spoločenstvo. Toto je aj pre nás výzva - pohliadnuť blížnemu do očí. Možno tam nájdeme bolesť, ktorá potrebuje blízkosť. Hnev, ktorý potrebuje lásku. Radosť, ktorá sa túži zdieľať. Smútok, ktorý potrebuje empatiu...

 

Jn 6,1-15: Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář