Jdi na obsah Jdi na menu

Úžas

3. 12. 2014

http://www.equazioni.org/wp-content/uploads/2009/10/finlandia_09Profesor na prednáškach z Etiky nám dáva pravidelné úlohy, ktoré musíme prezentovať na začiatku hodiny. Posledná bola: “menujte mi tri osobnosti vášho národa, ktoré ovplyvnili morálne myslenie národa”. Pretože nám predtým vysvetľoval vzťah Etiky ku zákonu, jeho pomýlené vnímanie z pohľadu tomizmu (nevysvetľujem, pretože to teraz nie je podstatné), tak som si vybral osobnosti Katolíckej moderny.
Títo básnici, spisovatelia združení okolo františkánskeho kňaza Rudolfa Dilonga, svojimi dielami pozvali objaviť vo svojom živote niečo, čo jednoduchému slovenskému človeku po prvej svetovej vojne chýbalo. Objaviť krásu a dobro, ktoré ho obklopuje v každodennom živote, v bežnom živote. Teda pozvanie žasnúť.

Dnešné evanjelium hovorí o úžase ľudí nad činmi a slovami samotného Krista. Ale všimnime si, že niečo tomu predchádzalo z ich strany. Nie je to pasívne konštatovanie. Oni sú aktívni: prinášajú svojich chorých po telesnej ale i duchovnej stránke. A u Ježiša nachádzajú naplnenie svojej túžby. To ich potom vedie ku chvále Boha. A Kristus ide ešte ďalej, nie len dáva veci do poriadku, ale ešte dáva viac: rozmnožuje chlieb ryby, aby nasýtil zástup. Odovzdáva ešte ďalšiu nezaslúženú milosť.

Iba aktívny človek vie naplniť svoj život úžasom, šťastím nad vykonaným dielom, v ktorom potom vidí aj Božie požehnanie. V tomto čase môžeme dnes zakúsiť jeho prítomnosť. On nie je Bohom, ktorý sediac medzi oblakmi si robí svoje. Nie je ani Bohom, ktorý egocentricky očakáva adorovanie. Ježiš nám ho predstavuje ako toho, ktorý je citlivý na ľudské potreby. Ktorý koná nie magickým spôsobom, ale prostredníctvom nás veriacich. Každý z nás je povolaný byť jeho nástrojom. Nezostávajúc v egoistickom stave: Prečo mne Boh nepomôže. Ale v pohybe smerom k nemu privádzajúc tých, ktorí potrebujú zažiť jeho oslobodzujúci dotyk. A koľko ľudí žije okolo nás, ktorí neodhalili zmysle svojho života. Ktorí žijú v duchovnej slepote, nemote svojej uzavretosti, mrzáctve milovať.

 

Mt 15, 29-37: Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 3. 12. 2014 15:30)

Toto považujem za podstatné: Je ľudské, že keď sme v problémoch očakávame od Boha, že zasiahne magicky - ale to on práve nerobí, nie je obyčajný čarodejník, či mág - je to Boh, bolo by to pod jeho úroveň - možno, že výnimočne zasiahne aj magicky, ale väčšinou je to naozaj cez iných ľudí.