Jdi na obsah Jdi na menu

Dlhá cesta

2. 12. 2015

http://www.meteoweb.eu/wp-content/uploads/2014/03/TACHICARDIA-COPre človeka je možný život len na základe neustáleho opakovania tlkotu srdca a nádychov. Či je to pri plnom vedomí alebo počas spánku. Napriek tomu žiaden jeho deň nie je ten istý. Každým dňom rastie a dospieva - ešte aj ten najpesimistickejší okamih sa stáva jeho podkladom pre nový deň. Všetko sa nám vrýva do nášho vedomia či podvedomia (povedal by Freud) ale i do srdca (povedala by Biblia). Čím častejšie sa to opakuje, tým to silnejšie ovlivňuje naše rozhodnutia, konanie a naše dni. Stane sa našou “pamäťou”, ktorá definuje náš “životný program”.

Podobne je to v priestore duchovného života kresťana. Spoločenstvo, ktoré každodenne láme Pánov chlieb, učí sa životu Pánovej múdrosti. Úryvok z evanjelia nám pripomína, kde sa realizujú naplno Božie prisľúbenia - plnosti života. Ježiš si je vedomí toho, že táto lekcia je ťažká, aby sa ju človek naučil rýchlo. Ježišovi je ľúto zástupu. Veď komu by nebolo ľúto, keby mal pred sebou ľudí, ktorí ešte len pred chvíľou patrili medzi chromých, slepých, mrzákov, nemých… Chromí je človek, ktorý nedokáže sám dôjsť do svojho vlastného domu. Slepý je človeka, ktorý nedokáže vidieť krásu stvoreného života. Mrzák je človek, ktorý nedokáže rovno stáť pred druhými, od ktorých prijíma svoju pokrivenú identitu. Nemý je človek, ktorý nedokáže vysloviť slovo pravdy a je vylúčený z akéhokoľvek dialógu. Súcit je hnacím momentom konania - je láskou, ktorá druhého prijíma ako seba.

Potom ako ich uzdravuje, vníma potrebu postarať sa o nich. Hovorí: "nechcem ich prepustiť hladných” - Jeho túžba: "nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.” Cesta je ešte dlhá. Cesta k tomu, aby naplno uverili v Boha, ktorý v nich vykonal zázrak. Na tejto ceste človek potrebuje pravidelne sa sýtiť zo Stola Slova a Chleba. Táto potreba sa stáva výzvou pre vlastných učeníkov k realizácii dobročinnosti a starostlivosti o človeka. To je výzva, ktorú počúvame dennodenne od Krista a ešte sa máme veľa učiť, aby sme ju aj realizovali.

 

Mt 15,29-37: Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář