Jdi na obsah Jdi na menu

Prežívať radosť

4. 12. 2018

radosusmev.jpgMožno ste videli pár videí, ktoré kolujú po internete a zobrazujú spontánny detský smiech. Trhanie papiera, pohyb, dotyk, dokonca i zdanlivá bolesť boli impulzom k obrovskému smiechu malého človiečika. Deťom stačí málo - aj keď si to dnešní rodičia nevedia uvedomiť - aby sa v nich aktivizovala spontánna radosť.

V dnešnom evanjeliu sa nájdeme pred Ježišom, ktorý v radosti plesá: “Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.” Obdivuje a teší sa nad úprimným prijímaním posolstve o Božom kráľovstve zo strany maličkých. Cesta učeníka, ktorý vie zanechať bokom komplikované predsudky, ktoré sa vytvárajú pod rúškom subjektívneho prežívania každodenností.

Ako často a jednoducho vieme použiť zázračnú formulku: “pretože život je komplikovaný”. Bodka, ktorá sa stáva “výhovorkou” alebo vyjadrením “neschopnosti” prijať nový štýl života. Prebudiť v sebe spontánnu a úprimnú radosť maličkých, ktorá vychádza z úprimného srdca. Radosť, ktorá je tým najjednoduchším spôsobom, akým môžeme čeliť životu a jeho komplexite.

 

Lk 10,21-24: Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář