Jdi na obsah Jdi na menu

Aký pán, taký...

23. 8. 2014

Oslovenie je veľmi dôležité pre začiatok konverzácie. Ak niekoho oslovíme: “Hej, ty tam”. Asi to nebude také zdvorilé, ako by sme ho oslovili po mene. Taktiež, ak začneme nejakým: “Pán …”, tak to bude príliš oficiálne.

http://www.icatholic.org/article/papal-honors-four-priests-made-Ježiš vyzýva svojich učeníkov, aby sa nenechávali nazývať rabbi, ani učiteľ a ani otec. V koncepte jeho učenia nie je podstatné ako volať napr. kňaza. Skôr je podstatné, kým sa má stávať kňaz. Chce pozvať učeníkov k vzájomne službe a vzájomnej láske. Pravý učeník Krista sa má stať služobníkom. Má sa stať tým, ktorý neustále miluje.

Žijeme v inom priestore a kultúre, ako žili učeníci, ktorým Ježiš adresoval tieto slová. V koncepte našej západnej kultúre na rozdiel od tej židovskej, nie je práve “osoba otca” najviac vystihujúca pozíciu kňaza v spoločenstve. V židovskej kultúre otec zastával pozíciu "Pána" rodiny. Pána, ktorý riadil rodinu. Západná kresťanská kultúra vytvorila aspekt služby a starostlivosti o rodinu zo strany otca. Otec, ktorý sa stará o svoju rodinu, a ktorý ochraňuje.
Modlime sa za prítomnosť takých kňazov, ktorí by boli takýmito starostlivými otcami.

Ešte nejaký dovetok zo života. Asi žiadny extrém nie je dobrý. Pamätám sa ako istý kňaz-salezián sa rozprával s babkou v dôstojnom veku a okolo preletel jedenásť ročný chalan s pozdravom: "Čau Jojo", pri ktorom babka skoro spadla z nôh. Na druhej strane oslovenie "Pán farár" asi nevystihuje prílišnú blízkosť a starostlivosť kňaza o spoločenstvo.
Neviem, či vnímate rozdiel akcentu pri samotnom oslovení nejakého kňaza. Skúste sami vysloviť "Pán farár" a povedať "Duchovný otec". Ináč povieme “Pán farár” a ináč vyslovíme “Duchovný otec”. Už spôsob, akým to človek vypovie, naznačí niečo.

 

Mt 23,1-12: Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: "Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.