Jdi na obsah Jdi na menu

Je ten správny čas

20. 8. 2014

Ježiš prichádza na tento svet ohlásiť príchod Božieho kráľovstva. Svoje účinkovanie začína slovami: “Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo” (Mk 1,15). Nie nadarmo tu nastáva otázka: čo to vlastne Božie kráľovstvo je? Ježiš na ňu odpovedá podobenstvami, obrazmi, ktorými chce vysvetliť podstatu Božieho kráľovstva.

bkral.jpgBožie kráľovstvo pripodobňuje k vinici, do ktorej hospodár pozýva pracovať ľudí, ktorí postávajú na uliciach. A robí to v rôznych hodinách dňa. Jeho dobrota sa prejavuje na každom z nich v odmene, ktorú od neho obsiahnu.

Teda, v čom spočíva teda Božie kráľovstvo: v prijatí pozvania pracovať na Božom diele, prijatí pozvania obetovať sa pre Božie dielo. Nebojte sa, Boh nie je lakomý. Platí dobre. Skôr je tu otázka: Prijmu ľudia toto pozvanie od Hospodára? Koľkokrát som vyslovil ja alebo počul viacerých kňazov vysloviť otázku: Nechceš sa stať kňazom, rehoľníkom, rehoľnou sestrou? Častá odpoveď: Otče, dajte pokoj! Nie je najväčším problémom dnešního človeka, že sa nevie obetovať. Že mu chýba túžba žiť pre niečo iné ako on sám?
Boh volá rôznymi spôsobmi a v rôznych časoch. Buďme pripravení mu vždy povedať IDEM.

 

Mt 20,1-16: Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“