Jdi na obsah Jdi na menu

Prijať pozvanie

21. 8. 2014

Včera som skončil s konkrétnou výzvou: Byť pripravený prijať pozvanie k spolupráci na Božom diele. Aby sme vedeli povedať Kristovi: “Áno, idem!”, keď príde k nám postávajúcim na námestí bez práce. Možno ste si vtedy povedali, ale však ja nie som postávajúci. Ja pracujem, zveľaďujem svojím životom priestor, ktorý on vytvoril a usadil ma doň. Nepatrím medzi tých zaháľajú a nemajú nič na práci ako tí z podobenstva, ktorých nikto nenajal.

Možno aj preto Ježiš pri vysvetľovaní podstaty Božieho kráľovstva pokračuje. Totiž prijať spoluúčasť na Božom kráľovstve nedostávajú len tí, ktorí sa nudia, ale aj tí, ktorí pracujú pre časný život. Predstavuje nám to v podobenstve O kráľovi, ktorý pozýva na hostinu. Pozvaní sú tak zaneprázdnení svojimi každodennými starosťami (jeden ide na pole, druhý za svojím obchodom), že odmietajú prísť. Dokonca niektorí vyhrážkami a zabitím dávajú najavo nevôľu prísť.

prijat.jpg

Žijeme v dobe, ktorá nám neumožňuje pochopiť pravú tvár skutočností, ktoré sa dejú okolo nás. Neprispievajú nám k tomu ani informačné kanály, ako sú masmédiá a ani ľudia okolo nás. Aj preto usporiadanie rebríčku hodnôt v dnešnej dobe je ťažké. Preto nás Kristus pozýva na stretnutie, kde nám vytvára čas zastavenia sa a priestor ticha na uvažovanie. Aby sme sa vrátili k uvažovaniu našich starých rodičov, kde platili slová: “Bez Božieho požehnania márne sú naše namáhania!” Budujme si život, rodinu v tieni jeho prítomnosti a požehania.

 

 

Mt 22,1-14: Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“