Jdi na obsah Jdi na menu

Múdry život

2. 9. 2018

mudryzivot.jpegKto z nás netúži po tom, aby jeho život bol žitý múdro? Aby robil múdre rozhodnutia a realizoval ich v každodennom živote. Aby o jeho živote ľudia povedali, tento človek je múdry a realizuje múdre kroky. Otázkou je, ako realizovať múdrosť v každodennosti? Určitú odpoveď môžeme nájsť v knihe Deuteronómium (v slovách v prvom čítaní dnešnej liturgie), ktorá nám pripomína: "Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha… Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov.”

I Ježiš si uvedomuje dôležitosť zachovávania Božích prikázaní, avšak poukazuje na jedno nebezpečenstvo. Hľadiac na farizejov, zákonníkov a ich kritiku, cituje slová proroka Izaiáša: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.” Ježišova pozornosť sa upriamuje na srdce človeka. Ono nie je jednoduchým miestom emócii a sentimentov, ako ho často chápeme v súčasnej dobe. V biblickej tradícii, srdce je stredom človeka - jednoducho povedané - srdce je vyjadrením toho, čo človek je. Jeho celistvosti a harmónie. Je tam prítomná jeho racionálnosť, emocionálnosť, vzťahy, história… Celý človek.

V centre Ježišovej pozornosti je vždy prežívanie viery, ktorá spočíva v stretnutí s Bohom. A tým pravým pravým miestom stretnutia Boha s človekom je práve ľudské srdce. Tam, kde sa stretávajú všetky ľudské mohutnosti - od inteligencie až po emócie; od pasivity po kreatívnu aktívnosť; od prežívanie prítomnosti po minulé spomienky; od každodenných radostí po množstvo zranení… Ako napísal ruský duchovný Feofan Zatvornik: “srdce je koreňom a centrom života”. A Ježiš túži, aby v srdci učeníka mal miesto Boh. Aby v ňom nemali priestor: "zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá…”, ale Boh. Pretože, čomu vytvoríme priestor, to bude viditeľné skrze naše konanie. V tom spočíva pravá múdrosť nás kresťanov.

 

Mk 7,1-8.14-15.21-23: K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 2. 9. 2018 10:19)

Tento text potvrdzuje fakt, že moderná veda ponímaná ateisticky sa veľmi mýli, pretože podstatu človeka hľadá v jeho mozgu - a podstatu funkcie mozgu vidí v drobných elektrických výbojoch prenášaných synapsiami. Porovnajme si to s Ježišovým: Prečo si to myslíte vo svojom srdci? Tak ako to je? Myslíme mozgom, ale to je len hardvér na prenos myšlienok - tie sa rodia v našich srdciach, ale je otázne, či toto už nie je a nebude mimo dosahu vedy.