Jdi na obsah Jdi na menu

Tu a teraz

4. 9. 2015

http://www.notiziediprato.it/uploads/newspersonal/images/scheda/Jestvuje mnoho rozličných definícií pôstu a odôvodnení jeho istej dôležitosti v živote človeka. Každé náboženstvo ho definuje z rozličných pohľadov. Osobne sa mi páči tá najprirodzenejšia definícia, ktorú som pri čítaní o tejto problematike našiel. Totiž jedlo je zdrojom energie pre život človeka. Odoberanie telu potrebnej energie pôstom (nehovoríme tu o zriekaní sa nadmerného jedla) nasmeruvávame svoje telo v ústrety zániku, smrti. Táto náboženská prax nám umožňuje uvedomiť si vlastnú ohraničenosť a že sme boli stvorení. Že človek má život, ale ho aj stráca. Že človek nie je život, ale život prijal od Stvoriteľa. S pôstom človek spoznáva, že život a dobrá života nie sú jeho vlastné, ale sú darom. Hladný človek tak túži po zdroji života, ktorým je Boh.

Dnešné evanjelium nám prináša zápletku okolo pôstu, ktorá nás posúva ešte k hlbšiemu posolstvu. Farizeji pristupujú k Ježišovi s výčitkou, ktorá sa dotýka učeníkov a ich správaniu. Nevidia u učeníkov prežívanie pôstu, ktorý je súčasťou židovskej tradície. Dokonca poukazujú na “správne konanie” učeníkov Jána Krstiteľa. Je potrebné si uvedomiť podstatu týchto dvoch skupín: na jednej strane farizeji sú hlboko spätí so Zákonom, na druhej strane Jánoví učeníci s prisľúbeniami. Teda jedni sú obrátení k minulosti a tí druhí k budúcnosti. A v tomto svojom zahľadení akosi nedokážu spozorovať Božiu prítomnosť. Dnes je totiž prítomný okamih, v ktorom Boh darúvava spásu. Preto je potrebné sa radovať a tešiť z Božieho daru. Preto sa učeníci nepostia, oni odhalili priamo Božiu veľkosť a prítomnosť.

Nebezpečenstvo každého náboženstva je vzdialenie sa prítomnosti, prítomnému okamihu. Zameranie sa na to, čo bolo alebo na to, čo bude - znovuustanovenie alebo revolúcia - bez schopnosti otvorenia očí a prijatia prítomného okamihu. Tu to ukončím, aby som neurazil žiadnych z tradicionalistov, modernistov či mesianistov… Objavme Božiu prítomnosť tu a teraz, a celý náš život sa stane oslavou Božieho diela.

 

Ďalšie zamyslenie k úryvku: Návrat

Lk 5,33-39: Farizeji a zákonníci povedali Ježišovi: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“ Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“ Rozpovedal im aj podobenstvo: „Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno treba naliať do nových mechov. A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: ‚Staré je lepšie.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 5. 9. 2015 4:17)

Žiť v prítomnosti - pekné, ale ťažko realizovateľné - okrem Cigánov alias Rómov.
Minulosť určuje akými sme dnes - a neustále sa pripmína - žije v nás.
A keď plánujem budúcnosť - oosbitne v oblasti práce - už časť svojho času žijem v budúcnsoti - dá sa to inak? KOnkrétne ako?