Jdi na obsah Jdi na menu

Slovo

1. 9. 2014

Na jednej konferencii o používaní prezentačnej techniky pri výučbe, sa v istom okamihu postavil prítomný profesor a vyjadril svoj názor: “Ďakujeme Vám všetkým prednášajúcim, že nám ponúkate rôzne spôsoby ako zaujať prostredníctvom techniky našich poslucháčov. Ale zamysleli ste nad podstatou problému: Prečo toto všetko je potrebné? Nie je nutné sa skôr zamyslieť nad hodnotou SLOVA. Hovorené slovo už nič neznamená? Zaujať moderného človeka vie len obraz?” Naozaj si je potrebné položiť otázku: Akú hodnotu má ľudské slovo - slovo matky, otca, detí, šéfa, podriadeného? Vie dnešný človek pozorne počúvať? Profesor asi vyjadril neskutočnú pravdu, ktorá sa ale nedotýka jedine dnešnej doby.

http://1.bp.blogspot.com/_Bjutnq62Au4/S_fwqNHPi_I/AAAAAAAAA3o/Sn

Pozrime sa na dnešné evanjelium. Vidíme ako Ježiš prichádza do synagógy v Nazarete. Berie knihu proroka Izaiáša a prednáša slová, ktoré vykresľujú prítomný okamih: “Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.” Zvinul knihu a dodáva: “Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.” Slová, ktoré podľa evanjelistu Lukáša povzbudili prítomných. Napriek tomu, toto povzbudenie slovami prekrýva obraz, ktorý majú pred sebou. Vidia Krista, ktorého vnímali a pozorovali celú jeho mladosť. Už nie sú podstatné povzbudzujúce slová ale obraz, ktorý majú pred sebou. Dokonca až natoľko, že sú ochotní ukameňovať.

Teológovia definujú kresťanstvo ako náboženstvo Slova. Nielenže je šírené prostredníctvom odovzdávania Božieho slova, ale kresťanstvo je viera v Božieho Syna, Vteleného Slova, ktoré prišlo na svet. Skúsme to spojiť s dnešnou krízou slova a dostávame odpoveď prečo kresťanstvo zostáva bokom diania. Človek je pozvaný znovu odhaliť krásu slova, ktoré prináša pravdu. A v kresťanstve Kristus - Otcovo Slovo prináša pravdu o Bohu (jeho láske voči stvoreniu) a o človeku (že je stvorený a povolaný k vzťahu s Bohom).

Aký záver: Začnime s pozorným počúvaním v rodine. Rodina je “škola pozornosti” voči vyrieknutému slovu: najdôležitejším prvkom sú počúvajúci rodičia (nie poslúchajúci), následne sa deti učia od nich počúvať; manželia, ktorí vedia načúvať navzájom. A toto prenesme do chrámu: pozorne sa započúvajme do ticha, do Božieho slova a homílie, do modlitieb. Odlomme si niečo zo Slova, ktoré sa nám ponúka. Nenechajme sa uniesť obrazu, ktorý je pred nami. Nie je podstatné, kto hovorí, ale čo hovorí.

Dovetok: “Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.” Viackrát som dostal otázku, či som čítal nejakú kontroverznú knihu, s odôvodnením, že potrebujeme poznať ako rozmýšľajú iní. Vždy poviem: “Prepáčte ale nestíham si prečítať knihy povzbudujúce k dobru, nieto čítať knihy, ktoré spochybňujú toto dobro.

 

Lk 4,16-30: Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.