Jdi na obsah Jdi na menu

Pre chudobných

31. 8. 2015

http://www.mauroscardovelli.com/PNL/Consapevolezza_di_se/RicchezAko ste si mohli všimnúť vo viacerých zamysleniach: milujem paradoxy. Životnám ich dennodenne predostiera v našich životoch. Slovo paradox pochádza z gréckych pojmov παρά (proti) e δόξα (názor). Teda hovoríme o popise udalosti, v ktorej fakt protirečí verejnej mienke či názoru. Záver, ktorý ponúka, je prekvapujúci, nevšedný či dokonca nepochopiteľný. Každý z nás by mohol pomenovať mnoho príkladov z vlastného života. Máme nesmierne možnosti komunikácie, ale paradoxne človek človeku je stále viac vzdialený. Túžime po bohatstve, ale keď ho nadobudneme, nie sme šťastní. Hľadáme stále jednoduchšie rozhodnutia a neustále si tak komplikujeme život.

V duchovnom živote je to ešte evidentnejšie. Aj dnešné evanjelium je plné paradoxov. Chcem sa pozastaviť nad jedným z nich. V Nazaretskej synagóge Ježiš číta slová proroka Izaiáša: “Duch Pána je nado mnou”, zároveň poukazuje na pozadie tohto konštatovania. Totiž Božie pomazanie je pre zverenú úlohu, ktorá spočíva v “hlásaní evanjelia chudobným”. Jasne tak pomenúvava adresátov svojich slov. Hovorí o chudobných a nie bohatých. Paradoxne to hovorí ten, ktorý je sám chudobný a biedny. Napr. to môžeme nájsť v jeho vrcholnom diele na Kalvárii. Proroci zomierajú v Jeruzaleme, Božom svätom meste; Ježiš zomiera za hradbami mimo mesta, ako bedár a zatratený. Napriek tomu je poslom a odovzdávajúcim toho najdrahšieho a najhodnotnejšieho daru. Daru večnej spásy. A to hlavne pre tých, ktorí sú považovaní za odsunutých zo židovskej spoločnosti. Teda tí, ktorí sú “vonku z Jeruzalema”.

Aj tu Boh nezaprie svoju naviazanosť na čnosť nádeje. Dáva šancu každému, aj tomu poslednému. S trpezlivosťou čaká. Dáva im hodnotu (pravá emancipácia), ktorá dokáže veľa zmeniť v ich živote. Život nám prináša mnoho príkladov. Vo farnosti máme dvoch “bezdomovcov”. Jeden z nich stále pije, ale druhý-poliak po 20. rokoch pitia, brania drog, fajčenia a sľubovania viacerým kňazom, s tým v istom okamihu sekol. Paradoxne mu môžem zveriť mnohé úlohy. Má kľúče od všetkých dverí a zámkov. A logiku v tom nehľadajte, je to jeden z paradoxov duchovného života. Trpezlivosť (nádej) ruže prináša…

 

Ďalšie zamyslenia k tomuto úryvku: Slovo (2014).

Lk 4,16-30: Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář