Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda a poslušnosť

1. 9. 2015

http://psicologoinfamiglia.myblog.it/media/02/01/1821971554.2.jpČo majú spoločné slová sloboda a poslušnosť? Sekulárny človek by ich mohol definovať ako protiklady. Ako to pomenoval rímsky politik, spisovateľ a filozof Marcus Tullius Cicero slovami: “Sloboda netkvie v prítomnosti dobrého pána, ale v neprítomnosti žiadneho.” Kde sloboda znamená možnosť výberu myslieť alebo konať bez akéhokoľvek prinútenia. Kdežto, poslušnosť znamená pripravenosť akceptovať vôľu toho, ktorý riadi či vyzýva k činnosti. Dnešný úryvok so svojím kontextom, do ktorého je vložený, prináša neskutočné prepojenie týchto dvoch skutočností.

Evanjelista Lukáš prináša krátku správu o moci Ježišovho slova. Vkladá ju medzi udalosť v Nazarete, kde Ježiš predstavuje vlastnú osobu a úlohu, ktorú prijíma od svojho Otca ohlásiť radostné posolstvo chudobným; a udalosť prvého exorcizmu v Kafarnaumskej synagóge. Z kontextu je možné vnímať, že táto moc sa napĺňa v Ježišovom rozhodnutí poslušnosti voči Otcovi a slobode voči Zlému. Akoby evanjelista Lukáš chcel povedať dnešnému čitateľovi, že aj on môže dnes zakúšať silu Ježišovho slova a byť ním oslobodený skrze poslušnosť voči jeho slovu. V Božom slove je totiž prítomný samotný Kristus a skrze neho prichádza spása do života človeka. V týchto prvých dvoch vetách môže zakúšať to, čo je stredobodom celého kresťanstva: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.” Ohlasovanie evanjelia spôsobuje to, čo je jeho obsahom - spásu človeka. Božie slovo je stále mocné: pre prijímajúceho ako požehnanie, a pre odmietajúceho ako prázdno.

Pred nejakým časom som čítal zaujímavú myšlienku, ktorá hovorila: “Človek, stvorený na šiesty deň, je bytosť počúvajúca Slovo, ktoré stvorilo svet.” Ak počúva a odpovedá, napĺňa stvorenie (v duchu Kristových slov: “neprišiel som ich ‹prikázania› zrušiť, ale naplniť”) a posúva dielo stvorenia do siedmeho dňa. Naopak odmietajúc Božie slovo, posúva stvorenie dozadu, k chaosu a prázdnote.

 

Ďalšie zamyslenia k tomuto textu: Čo teba do toho?

Lk 4,31-37: Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“ A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář