Jdi na obsah Jdi na menu

Buditeľ milosrdenstva

11. 9. 2015

http://www.ilgiornale.it/sites/default/files/foto/2015/07/07/143Naše masmédia nám predstavujú Svätého Otca Františeka ako osobu, ktorá provokuje “tradičnú” cirkev. Istý čas som počúval tieto hlasy, ale rýchlo som si uvedomil ponúkané klamstvo, ktoré predstavovalo pápeža ako liberála, relativizátora, revolucionára. Bolo to klamstvo, pretože: liberál neponúka princípy spravodlivosti; relativizátor nevyzýva k vernému plneniu vlastných úloh; a revolucionár nechce, aby to išlo v jednej línii. Ani jedno, ani druhé a ani tretie nie je pravda. Skôr by som ho nazval buditeľom. Znovu zobudiť veriacich a priviesť ich na cestu viery. Vrátiť nadšenie pre ideály, ktoré kultúra dnešnej spoločnosti odmieta.
Nie som mediálny analytik, ale všimol som si, ako sa masmédiá koncentrujú na spôsob, akým koná Svätý Otec, pričom zostáva prinajmenšom zahmlené jeho posolstvo. A preto dokážu hovoriť, že homosexualita je v poriadku, lebo obedoval z väzňami, medzi ktorými ich je veľa; že predmanželský sex je v poriadku, pretože požehnal tehotnej neveste; že rozvod je v poriadku, pretože urýchľuje nulitu. Aj jeho najnovšia výzva k milosrdenstvu, je často chápaná ako zrelativizovanie hriechu človeka. Ale je to naozaj tak?

Milosrdenstvo je najvlastnejšiou skutočnosťou Cirkvi. Ak by sme mali zosyntetizovať evanjelium, mohli by sme to urobiť Ježišovými slovami: “Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!”. Ono je totiž cestou, ktorá nás vedie ku spáse. Totiž srdce premenené milosrdenstvom môže byť vyslobodené od zla. Slepý je človek, ktorý nemá svetlo vo svojich očiach. Chýba mu iskra vnímania a rozlišovania. Človek v hriešnom stave je bez Ducha, bez iskry života, chýba mu vitalita. Milosrdenstvo ľuďom prináša nové svetlo na cestu, ktorá z nich robí “synmi Najvyššieho”. Kto učí ináč stáva sa slepým sprievodcom či falošným učiteľom. A ten, kto koná ináč, kritizuje zlo druhých a nevidí svoje vlastné, je hypokrita. Jedinou správnou kritikou je tá, ktorá je nasmerovaná na seba samého, aby som rozpoznal vlastné zlo, ale i milosrdenstvo, ktoré som už prijal. Tak milosrdenstvo sa stáva najvyšším dobrom, pretože je vyjadrením lásky.

Ale nemýľme sa v tom, že milosrdenstvo potiera hriech. Práve naopak, ono ho jasne pomenúva. Človek, ktorý nezhrešil alebo sa nekajá neprijíma milosrdenstvo. Slová apoštola Pavla: “kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť”, jasne potvrdzujú, že Božie milosrdenstvo je vyliate na hriešnikov a nie spravodlivých. Pričom platia aj ďalšie jeho slová: “…niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou…” Milosrdenstvo nie je akceptovaním zla, ale odpustením hriechu a oslobodením od zla. Teda kresťan ide cestou, ktorú mu predstavil Kristus. Milosrdenstvo je jej základom.

 

Lk 6,39-42: Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 11. 9. 2015 9:43)

Táto analýza je úplne super - a osobitne z pohľadu taktiky médií ako nástroja Zlého - prizná (mate oči a nevidíte, máte uši a nepočujete).
Ešte si v tomto duchu dovolím formulovať jednu hypotézu: Podstata spovede nespočíva v tom, že nám Boh odpustí, ale v tom že si svoje hriechy nahlas priznáme - pretože to je prvý krok k tomu aby sme ich odstránili (a to, že u niektorých z nás to bude trvať ešte veľmi dlho) to je možno dôležité pre konkrétne osoby, ale z celkového pohľadu nepodstatné.