Jdi na obsah Jdi na menu

Vrátiť sa späť

13. 9. 2014

Dnes ráno som si bol konečne zabehať do príjemného prostredia parku Caffarella, ktorej súčasťou sú aj prvé míle starovekej cesty Via Appia Antica. Na prvej míli je famózny bod: “Quo vadis, Domine?” Moment, ktorým Kristus pozval Petra vrátiť sa do mesta Rím a pokračovať v diele ohlásenia Božieho kráľovstva. Ako som tak bežal po menej schodnej cestičke, podľa Google maps som sa mal naspäť dostať na pôvodný chodník, ale ja som prišiel až na jej koniec. Zistil som, že je to slepý chodníček. Mal som na výber: predierať sa krovinami, trávou a potokom alebo sa vrátiť. Gumáky, dlhé nohavice a ani čiapku som nemal, preto som sa rozhodol vrátiť.

http://www.fotocommunity.it/pc/pc/display/24725140

Počúvajúc pesničky WOW Hits som si v tom momente som si položil otázku: Či svet žijúci súčasné bezcieľne smerovanie alebo ekonomicko-motivované smerovanie do neznáma nepotrebuje zažiť takýto moment? Moment vrátenia sa späť? Trochu som pesimistom, či my hrdí postmoderní ľudia to dokážeme? Je to spojené s niečim, čo nás síce naši rodičia učili, ale my sme to neprijali. To si totiž vyžaduje množstvo pokory a uznania nedokonalosti. Ako hovorí dnešné evanjelium: "Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro." Teda návratom naplniť svoje srdce dobrým pokladom, aby ono potom viedlo naše rozhodnutia, motivovalo naše slová a definovalo naše skutky.

Skúsme to my kresťania, tak ako to urobil Peter po stretnutí s Kristom. Skúsme sa vrátiť k podstate a nezostať pri našich maličkostiach, ktoré nám zabránia vidieť ďalej ako je náš nos, naša peňaženka, náš plot… Nenechajme toto rozhodnutie na starobu, nemusíme zažiť to, čo nám Boh pripravil.

 

Lk 6,43-49: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář