Jdi na obsah Jdi na menu

Kde je šťastie

10. 9. 2014

Keď sa čítajú blahoslavená som trochu v pomykove. Totiž nikdy som nebol v situáciách, žeby mi chýbalo jedlo, voda, strecha nad hlavou či iné na prežitie nutné skutočnosti. Akosi sa Boh staral o mňa skrze rodičov, kňazov, spoločenstiev, dobrých ľudí. Niekdy som sa priam hodil do neznámych vôd a neistôt, ale akosi som z toho vyšiel ešte s väčším požehnaním duchovných ale i materiálnych hodnôt. Aj preto slová blahoslavení chudobní, smädní, plačúci, prenasledovaní trochu vzbudzujú rešpekt.

http://www.topky.sk/gl/211793/1312807/Stastie-je-nakazlive

Ježiš vo svojom učení predstavuje líniu šťastia podľa Božieho kráľovstva. Toto šťastie nie je akosi v zhode s dnešným zmýšľaním túžbe po blahobyte, neustálej zábavy či napredovania kdesi do neznáma. Môže chudoba, hlad, plač, prenasledovanie prinášať šťastie človeku? Chce Boh toto, aby som mohol vstúpiť do radosti Božieho kráľovstva?

Áno, ak privádza človeka bližšie k Bohu. Sami totiž máme skúsenosť ako svetské dobrá, pohodlie a bezstarostnosť nás odvádzajú od myšlienky na Boha. Naša pozornosť sa upriamuje na istoty sveta, ktoré nikdy neprinesú naplnenie vnútornej túžby človeka po šťastí. Blahoslavenstvá nám pripomínajú posledný cieľ nášho konania: Boh nás volá do svojej blaženosti. Ako hovorí Katechizmus “sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tu na zemi dostávajú”.
Hlad po Božej pravde, smäd po Božom slove, plač nad vlastnými hriechmi či prenasledovanie pre Krista sú spôsoby ako krôčik po krôčiku sme bližšie k plnosti spoločenstva s Bohom.