Jdi na obsah Jdi na menu

Zíde z očí...

Známe ľudové porekadlo hovorí: “Zíde z očí, zíde z mysle!”. Poukazuje dôležitosť prítomnosti človeka pre budovanie vzťahu. Priestorová vzdialenosť dvoch ľudí prináša postupnú vzdialenosť ich sŕdc. Teda postupné vytrácanie ducha spoločenstva a ducha jednoty. Tento vzťah je potom nahradený iným vzťahom. Niekdy nechápem, keď si niekto dá pauzu vo vzťahu. Možno je to psychologicky odôvodnený krok, aby skrze chýbanie som si začal vážiť to, čo som na istý čas stratil. Ale ja v tomto kroku vidím istú vypovedanú pravdu: doteraz som si tú osobu nevážil. Musím skúsiť niečo iné, aby som si začal znova vážiť prítomnosť aj obetu tejto osoby.
Akosi som vnútorne presvedčený, že vzťah je živený a prehlbovaný cez časté osobné stretnutie.

spolu.jpg

Podobne je to aj s vierou - teda vzťahom človeka a Boha. Príkladom je samotný Kristus. Cez utiahnutie sa do samoty nám on ukazuje v čom spočíva budovanie jednoty vzťahu s Otcom. Deje sa to pri rôznych dôležitých situáciách. Môžeme čítať, že tak robí aj pred vyvolením 12 apoštolov. Uťahuje sa na blízky vrch, aby cez samotu prežil stretnutie s Otcom. Potom ide a pôsobí medzi ľuďmi. Prináša radostné posolstvo blízkosti Božieho kráľovstva. 

Kde my kresťania hľadáme posilu a múdrosť pre každodenné rozhodovanie sa v živote? Kristus - Boží Syn “potrebuje” toto spojenie s Otcom. My - obyčajní ľudia - ho nepotrebujeme? Nečudujme sa potom, že prichádza vyhorenie, prázdnota, nervozita či dokonca neurózy a iné psychické a telesné problémy. Oni sú odpoveďou na to, čo prežívam vo svojom vnútri. 

Super slová Maroša Kuffu: “Pán Boh nám dal nedeľu a prikázaný sviatok, aby sme sa naučili dobro rozlišovať.” Nedeľa ako čas, kedy pochopím a nájdem svoje miesto v tomto svete. Celé video nájdeš na tomto linku.

Lk 6,12-19: V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.