Jdi na obsah Jdi na menu

Vianočný pohľad

24. 12. 2015

pohlad.jpgAj dnes som si uvedomil, že správanie a slová druhých vplývajú na naše konanie. Neporazilo by vás, ak by sa vám stalo niečo podobné: Ráno sedím v spovednici a 2 minúty pred začiatkom omše pribehne farár: “choď odslúžiť omšu” - žiadna nachystaná homília… Vrátim sa na faru o 9.46 a farár s kaplánom mi hovoria: “ideme na jednu návštevu, nezabudni máme o 10.00 predvianočné spovedanie”… No, a krásne požehnané vianočné sviatky… Na druhej strane nie sme obyčajnou hračkou v rukách druhých - dostali sme do vienka schopnosť vnímať realitu vlastnými očami. Každý z nás dávame týmto udalostiam vlastný zmysel. Nad nezodpovednosťou druhého môžem sa usmiať i nazlostiť sa… Záleží na každom, aký dá tomu význam. Aj viera sa stáva určitým sklíčkom, ktorý mi pomáha hľadieť na svet inými očami.

Chválospevy Benediktus a Magnifikat sú lekciami života viery: Ide o nazeranie na dejiny s očami viery - uchopenie požehnania prijatého v minulosti, ohlásenie Bohom zjaveného proroctva, ktoré sa už v prežívanej prítomnosti realizuje. Sú to dejiny, v ktorých Boh pôsobí: v Zmluve medzi ním a ľudským spoločenstvo dáva prisľúbenia zároveň realizuje v živote každého človeka. Preto tieto chválospevy, ktorými liturgia hodín (breviár) uzatvára modlitbu spoločenstva. K ich pochopeniu je potrebný mať "slovník viery” - pretože neohlasuje hocijakú budúcnosť. Ohlasuje Božie slovo - teda ako Boh vidí prítomnosť, poznajúc všetky časy. Je to spomienka na Božie slová zmluvy, ktoré Boh realizuje v Ježišovi Kristovi.

Sme pozvaní ohlásiť Krista a jeho prítomnosť, tak ako to robil Ján Krstiteľ a následne učeníci. Nie len pre Jána sú určené slová: "A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho…” Prorokom toho, ktorý vytvára priestor k dnešnému (ale i každonedeľnému) stretnutiu rodiny či priateľov. Pozýva človeka, aby uchopil podstatu života, ktorá nie je vytrhnutá z každodennosti. Práve naopak. Každodennosť pod zorným uhlom tejto podstaty dostáva novú príchuť a nový spôsob prežívania. Tak, ako sa pre Jána pustota a stereotyp púšte stáva dobrodružstvom. Prajem vám, aby sa stereotyp každého dňa stal dobrodružstvom života skrze plnenie tejto zverenej úlohy.

 

Lk 1,67-79: Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 27. 12. 2015 18:14)

Napadlo mi spojenie medzi témou interpretácie udalostí a hľadaním Božej cesty - možno ju ani hľadať netreba. Treba sa učiť prijímať čo príde. Plánovať a keď plány nevyjdú prijať to rovnako ako keď vyjdú.
A to je všetko. Nechať to na Pána. Tak získame pokoj, ktorý nám tak chýba - záhadný a nedostatkový bez ohľadu na všemocnosť trhového systému.

Re: Komentár

(Dominik, 29. 12. 2015 10:51)

Chýbala by mi v tom pochabá mladíckosť, ktorá dáva neustále životu novú a novú silu...