Jdi na obsah Jdi na menu

Pozorné počúvanie

23. 9. 2017

https://ritrovarsidotcom.files.wordpress.com/2016/02/ascolto-5.pPrežívame pozitívne pocity, keď sme prijatí a vypočutí inými. Keď vnímame, že naše slová a gestá sa nestrácajú v prázdnote. Postoj pozorného počúvania sa tak stáva prvým krokom pre prijatie. Vyjadruje skutočnosť, že vo svojej mysli a srdci vytvárame priestor pre blížneho.

Dnešné evanjelium nám pripomína, že nie len Dvanásti a niektoré ženy nasledovali Ježiša (včerajšie prvé tri verše ôsmej kapitoly). Je tu však aj veľký zástup ľudí, ktorí prichádzajú “zo všetkých miest”. Prichádzajú, aby počúvali Ježiša. Každý z nich má však iný pohľad a spôsob počúvania. Poznajúc dobre ich srdcia, Ježiš pomenuváva ich postoj prostredníctvom Podobenstva o rozsievačovi.

Čítanie tohto známeho podobenstva mi prišiel na myseľ jeden z aspektov františkánskej teológie. A to, že láska predchádza poznanie. Dobre môžeme poznať len to, čo máme radi. Keď príliš analyzujeme a kalkulujeme, nikdy sa nedostaneme k hlbokému poznaniu. To platí aj o Bohu - ako kresťania sa musíme naplno priblížiť Kristovi s otvorenými ušami a pozorným srdcom.

 

Lk 8, 4-15: Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“

Myšlienka na záver (používam ju na záver sv. omše): Ako povedal taliansky režisér a spisovateľ Pupi Avati: “Počúvanie je dynamika, ktorá sa hýbe spoločnosťou. Ale naša spoločnosť nepočúva.”

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 25. 9. 2017 10:27)

Asi hlavnými črtami nás, jednotlivcov a teda logicky aj celej postmodernej spoločnosti sú individualizmus a egoizmus dotiahnuté ad absurdum. A v takej spoločnosti počujeme len to, čo nám prináša materiálny zisk, ktorý sa stal hlavným zmyslom nášho života. Šťastní tí, o ktorých to neplatí, aj keď mnohokrát "rozbíjajú múr hlavou" - a to bolí.

Šťastní tí...

(Dominik, 27. 9. 2017 19:52)

Super postrech: "Šťastní tí..."