Jdi na obsah Jdi na menu

Buď živý

16. 9. 2014

V ľudskom živote sú okamihy, v ktorých nedokážeme nič urobiť. Aj keď dnešný svet nás chce presvedčiť o opaku. Človek pre neho sa stáva mocným pánom doby a môže vždy niečo podniknúť. Predsa sú okamihy, ktoré nás presviedčajú o pošetilosti takéhoto zmýšľania. Jeden z takýchto skutočností je smrť človeka. Ešte aj tam sa prejaví naša túžba niečo podniknúť. A namiesto tichej modlitbe vedľa plačúcej vdovy, vdovca, matky, otca, syna, dcéry, zaujmeme postoj utešovateľa slovami: “Je to Božia vôľa, prijmi to.” Niekedy to zaberie ako Diazepam vložený pod jazyk.

http://tinybuddha.com/blog/28-powerful-questions-for-a-happy-lif

Je Božia vôľa smrť človeka? Neplatia potom slová sv. Irenea, ktoré mám tak rád: “Živý človek je slávou Boha"? Totiž živý človek môže svedčiť o Bohu a chváliť Boha. Dôkazom toho je aj vzkriesenie mladíka, ktorého vynášajú z mesta Naim, aby ho pochovali. Prítomné je tu nie len spolucítenie Ježiša s utrpením matky, ale aj jeho túžba prinášať život.

A tak Boh chce život a šťastie človeka a nie jeho smrť. Skúsme aj dnešný deň prežívať každý okamih dňa tak, aby našími rozhodnutiami, slovami a skutkami oslavovali nášho Stvoriteľa.

 

Lk 7,11-17: Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář