Jdi na obsah Jdi na menu

Bolesť

13. 9. 2016

http://www.lopsicologovirtuale.it/wp-content/uploads/2014/06/pauZnámy anglicky spisovateľ minulého storočia Clive Staples Lewis, vo svojej autobiografii nazvanej Diár jednej bolesti, napísal tieto slová: “Bolesť sa vždy podobá strachu. Možno, ešte správnejšie, napätiu. Alebo očakávaniu: vstávať alebo upadať v očakávaní, že sa udeje niečo. Dáva životu dojem neustálej provizórnosti.” Kto z nás vo svojom živote neprežíval podobný stav v situácii straty, nepochopenia, choroby… Život stráca svoju schopnosť naplniť stanovený cieľ, alebo vytvára dojem, že nemá žiaden cieľ.

Presne v takejto situácii - beznádeje a straty - sa nachádza vdova, ktorá pochováva vlastného syna. Bolesť pochádzajúca zo smrti, ju samotnú privádza do stavu duchovnej smrti. Teda bolesť, ktoré vzbudzuje smrť. Pohľad na takýto stav človeka privádza prítomného Krista k ľútosti, pretože Božia túžba je živý človek. A tak privádza k životu nie len samotného mládenca, ale aj jeho matku. Evanjelista Lukáš, ako aj v mnohých iných situáciách, zhŕňa Božie vykupiteľské dielo. Boh, ktorý vyvádza človeka zo stavu smrti k životu. Preto ľudia môžu zvolať: “Boh navštívil svoj ľud."

 

Lk 7,11-17: Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář