Jdi na obsah Jdi na menu

Počúvanie

25. 9. 2017

https://bridgepartners.it/wp-content/uploads/2016/06/Bridge-PartPoznáme rozdiel medzi materiálnym a duchovným darom. Keď darujem niečo materiálne, obohacujem dotyčnú osobu. Ale súčasne ochudobním seba o danú hodnotu. Pri nehmotnom dare - napr. myšlienke - to tak nefunguje. Obaja ľudia, darca i príjemca, sa stávajú vlastníci myšlienky. Príjemca je obohatený a odovzdávajúci nie je ochudobnený.

Táto skutočnosť je v pozadí Ježišových slov o prijímaní Božeho slova. Po vysvetlení rôznych postojov skrze Podobenstvo o rozsievačovi, povzbudzuje svojich učeníkov: “Dávajte teda pozor, ako počúvate…” Z tejto perspektívy, počúvanie je skutočným darom. Pretože prináša obohacovanie - toho, kto počúva i toho, kto hovorí. Zároveň sa stáva predpokladom pre následný rast: “…kto má, tomu sa pridá…”

Tým, že prijímame Slovo, objavujeme podstatu Boha a samých seba. Toto poznanie sa stáva predpokladom nášho budúceho rastu. Pretože Božie slovo sa postupne stáva sprievodcom života - “zažatou lampou” - pre nás i blížnych, ktorá vedie k plnosti života.

 

Lk 8,16-18: Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“

pavolvi.jpgMyšlienka na záver o blahoslaveného pápeža Pavol VI: “Moderný človek, presýtený neustálymi dialógmi, je unavený z počúvanie, a ešte horšie, je imúnny voči slovu.”

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 25. 9. 2017 9:37)

Väčšina tých, čo majú deti a dožijú sa ich dospelosti zistia na vlastnej koži, že ich materiálne dary ich deti prijmú, ale duchovné nie - s výnimkou zopár vyvolených. Tie prijme len zopár cudzích. Doma naozaj nik nie je prorokom.

Prijať a žiť

(Dominik, 27. 9. 2017 19:47)

Vďaka za postreh z osobného života. Moja skúsenosť je (pri pohreboch rodičov), že deti nespomínajú na to, čo im rodičia dali (na tom sa hádajú). Spomínajú na to, čo rodičia povedali a ako žili - duchovný dar.