Jdi na obsah Jdi na menu

Prichádzajúce Slovo

24. 9. 2018

prijatslovo.jpgPápež Pavol VI. pred niekoľkými desaťročiami napísal: “Moderný človek, presýtený neustálymi dialógmi, je unavený z počúvania, a ešte horšie, je imúnny voči slovu.” Aká pravda v týchto jeho slovách, ale zároveň i výzva k dvom skutočnostiam: 1. začať pozorne počúvať slová, ktoré k nám smerujú ľudia; 2. hodnotiť vlastné slová, ktoré vychádzajú z našich úst.

Na prvý pohľad sa môžu zdať slová z dnešného evanjelia veľmi jednoduchými. Obraz lampy, ktorá osvecuje miestnosť si vieme jednoducho predstaviť. A to i v spojitosti s osobou Krista, ktorý osvecuje cestu svojim učeníkom. Otázkou je, prečo Ježiš sa pozastavuje nad možnosťou, že lampa môže skončiť pod nádobou, kde by istotne zhasla?

Táto možnosť vždy zostáva otvorená. Ani nie pre nevôľu prijať slovo do svojho života, ale v spôsobe, akým počúvame jeho Slovo. Sám Ježiš to prízvukuje: "Dávajte teda pozor, ako počúvate…” Ako? Prostredníctvom svojho sluchu ale i zraku a inými zmyslami. Teda v aktívnej spolupráci s prichádzajúcim Slovom - nestačí teda počúvať. Je potrebné zapojiť všetky zmysly, aby sa Božie slovo pochopilo, prijalo i prežívalo.

 

Lk 8,16-18: Ježiš povedal zástupom: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 23. 9. 2018 9:11)

Presne sme imúnny voči slovu - hlavne tomu, ktoré je pravdivé. Máme oči a nevidíme, máme uši a nepočujeme. Preto ľudstvo počuje a uvidí svoj koniec.

Prichadzajuce Slovo

(daniela, 22. 9. 2018 22:08)

Ano. Mám skusenost sama,ze hocijaké slovo je silné. Navyše,človek ho uz nemoze zobrat späť. ( Jedna vec.) Dalej
konštatujem aj zo smutkom a vidím na sebe, ze ked ma schytí vír povinností -pomáham dcére,pretože dnešní mladí ľudia to maju ťažšie v živote a zamestnaní ako sme mali naša generácia,tak bývame všetci tak unavení,že nie len večer,ale niekedy ani cez deň nevládzeme VNIMAŤ prichádzajuce "slova" z okolia. Je preto velká Milosť,ked sa dá ísť aj v týždni,stíšit sa na sv.omšu. Žial nevychádza to stále.
Naozaj velmi bojujeme s casom pre ticho a utekáme pred zbytočnými slovami od druhých,alebo neplýtvame našimi a hľadáme SLOVO. TV nepozerame-len počasie a robí nám radost čítanie Marie Valtorty-10 dielne dielo-Evanjelium,ako mi bolo zvestované. Odporučam všetkým. Ono to akoby spítomňuje život s PJ a PM v prežívaní dňa.
Priznávam,že velmi treba davať pozor,na slová. Urobila som v živote takto veľa chýb a poučila sa. Mám čo ľutovať.......Prosit Pana o Milosrdenstvo.....