Jdi na obsah Jdi na menu

Dôležitosť pamäte

7. 10. 2017

http://authors.appadvice.com/wp-content/appadvice-v2-media/2016/Pamäť je jedna z dôležitých funkcií človeka. Ak človek začne zabúdať, postupne stráca aj svoju vlastnú identitu. Často začína prebúdzať v sebe spiace mostrá. Podobne je to aj so spoločenstvom. Podľa francúzkeho sociológa a filozofa Maurice Halbwachs-a, pamäť spoločenstva alebo národa sa realizuje skrze znovu-vybavenie a selekciu minulých udalostí v službe prítomnosti. Ona zároveň vytvára a utužuje vzťahy v samotnom kolektíve. Možno aj preto, rôzne ideológie sa snažia vymazať dejiny a upriamiť pozornosť človeka iba na prítomnosť či budúcnosť. Ale pamäť musí byť neustále očisťovaná.

A práve dnešný úryvok z evanjelia nám vysvetľuje tento aspekt. Ako radosť z Božej prítomnosti ľudskej histórii musí byť správne vysvetľované. Učeníci sa vracajú z misie natešení. Ježiš využíva túto situáciu k tomu, aby im vysvetlil, v čom spočíva tá najväčšia radosť: “neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi”. Teda nie je podstatná radosť z daru, ktorý prijali. Ale radosť z toho, že ich osoba sa stáva súčasťou Božích dejín a Božej pamäte.

Táto radosť zo života v Božej prítomnosti neznamená mať bezproblémový a bezbolestný život. Napriek tomu, dáva človeku nový pohľad na prítomnosť. Ide o schopnosť znovu zobúdzať a oživovať minulú skúsenosť. Následne pod jej zorným uhlom vnímať prítomnosť. Jednoducho povedané prežívať nádej. Preto nezabúdajme na okamihy, ktoré zmenili náš život - ale ju aj očiťujme a správne vysvetľujme.

 

Lk 1,26-38: Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“

khalilgibran.jpgMyšlienka na záver je z pera libanonského spisovateľa a filozofa Kahlila Gibrana, ktorá pripomína silu ľudskej pamäte: “Spomienka je ako kameň, ktorá môže zabrániť človeku kráčať cestou nádeje.”

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář