Jdi na obsah Jdi na menu

Sklamanie

1. 10. 2015

http://tube.griv.it/blogriv/wp-content/uploads/2013/06/atina-scoJe veľmi jednoduché niekoho odradiť od nadšeného zanietenia pre nejakú vec či úlohu. Čítajúc však mnohé vyjadrenia veľkých mysliteľov, sklamanie a následná skľúčenosť nie je realitou, ktorá prichádza z vonku. Je to stav, ktorého pôvod pochádza z mylnej predstavy o sebe samom. Francúzsky spisovateľ Michel Quoist to pomenoval veľmi výstižne: “Sklamanie je stálou skúškou prehnanej dôvery vo vlastné kvality a veľmi malej dôvery v Božiu pomoc.” Preto Božia sila a pomoc blížneho sú silné prostriedky proti sklamaniu a skľúčenosti. A ako to napísala zakladateľka Sestier Ježiša Vykupiteľa francúzska sestra Victorine Le Dieu: “Pokušenia môžu človeku zabrániť vstupu do Raja, skľúčenosť ho však vovádza do Pekla. Nezostaňte nikdy v tomto smutnom stave.” Určitý návod, ako preklenúť takéto stavy, nám ponúka aj dnešný úryvok z evanjelia.

Predkladá totiž model evanjelizácie odovzdaný Kristom. V Lukášovom evanjeliu je to už po druhýkrát, čo Ježiš posiela svojich učeníkov pred sebou, aby ohlasovali evanjelium. Ježiš im zveruje misiu, ktorá sa podobá Mojžišovej. Sedemdesiat vybraných Starších z ľudu boli vyvolení, aby pomáhali Mojžišovi a Áronovi v realizácii Bohom odovzdanej úlohe. Podobne aj Ježiš si volí sedemdesiatdva, ktorých posiela vopred do miest, ktoré plánuje navštíviť. Nie sú to nejako výnimočne špecializovaní pracovníci, ale tí, ktorí už zakúsili Božiu prítomnosť.

K ohlasovaniu evanjelia nepotrebujeme nič zvláštne, čo by sme už teraz nemali. Alebo sme misionári už teraz a na mieste, kde práve žijeme. A to naším životom a správaním. Alebo nimi nikdy nebudeme, pretože nechceme. Ohlasovanie evanjelia je čosi prirodzené a každodenné. Predsa ešte jedne aspekt vyzdvihuje Ježiš: Misionár nemôže byť osamelý dobrodruh. Ohlasovanie sa deje v spoločenstve a pre spoločenstvo. Cirkev nie je zložená samozvanými a charizmatickými lídrami, ale bratmi a sestrami vo viere, ktorí sa delia o svoju radosť a nádej zo stretnutia s vzkrieseným Kristom.
Preto objavme úlohu každodenného ohlasovania svojím životom, ktoré je realizované v spoločenstve. Je super a aj povinnosťou, keď rodičia sa pravidelne zamýšľajú nad tým, ako chcú deti vychovávať v morálke a vo viere. Keď kňaz dokáže spolupracovať s laikmi na plánovaní a na realizovaní rôznych pastoračných projektov. V tomto spoločnom diele, nielen že sme neustále povzbudzovaní, ale aj vyvádzaní zo stavu sklamania.

 

Ďalšie zamyslenia: Zrelosť, Kreatívny dych života, Potenciál.

Lk 10,1-12: Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář